Dnes 12 minút na stacionárnom bicykli a 5 minút cvičenia. Samozrejme, nie je to veľa, ale stále je to viac ako včera či predvčerom. So stavmi, ktoré ma teraz prenasledujú je to však heroický výkon.
Som pripravená zmeniť svoj život. Včera večer som vyfajčila poslednú cigaretu a nemám v pláne kúpiť si ďalšiu krabičku. Ráno som vstala s hlbokým nádychom, plná života a radosti, dala si jogurtový nápoj a lieky na kolená . Ako však deň pokračoval?
Navarila som moje obľúbené jedlo (francúzske zemiaky) a šla som s mamou dať jej pichnúť injekciu, keďže je chorá. (onko) Cestou sme sa zastavili u sestry na kávu, chvíľu sme posedeli a šli domov, kde ma čakalo moje pripravené jedlo.
Poobede som zobrala do rúk knihu (Hýb sa), aby som pomohla aj svojej duši, nie len telu. Vonku stále pršalo, už od rána sa dážď nezastavil. Po pár kapitolách som knihu odložila a začala si upratovať izbu. Už si to naozaj zaslúžila.
Do práčky som naložila deky, ktoré potrebovali oprať a deň prešiel ani neviem ako. Čakala ma večera, nachystala som si jedlo na zajtra do práce a vyskočila na stacionárny bicykel. Kedysi som bývala na ňom aj hodinu, dnes som to nezvládla. Dala som si dvanásť minút a zliezla som. Avšak cítila som, že to bolo príliš málo a tak som si spustila aplikáciu na mobile, kde ma čakalo päť minútové cvičenie. Nie je to práve to čo som chcela, ale na začiatok si myslím, že to stačí. Prebehla som do sprchy, umyla si zuby a zaliezla do postele. O tretej ráno vstávam do práce, takže počkám ešte na Veveričiaka Riška a pomaly sa uložím na spánok.
Takto vyzerá prvý deň, môjho nového života. Nie je ideálny ale je môj.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.