A čo dnes? Klasika, ráno budíček, po ceste som naložila kolegyňu a vybrali sme sa do práce, kde som ale že totálne nič nestíhala. Trošku ma to deprimovalo, ale veď predsa idem Nový život a tak som to len nejako rozdýchala a nevenovala som tomu pozornosť. Dnešné raňajky som mala až o pol deviatej, keďže som sa nestíhala v práci venovať aj sebe. Dala som si jeden jogurt, na obed polievku z čiernej šošovice. 

  Domov som prišla až o štvrtej poobede, keďže som sa po ceste ešte musela zastaviť na pumpe a po práci som ešte pokecala s vedúcou. Dnes to teda chcelo niečo veľmi rýchle a tak som uvarila kuracie prsia so zeleninou a ryžové rezance. 

   S trochu zlou náladou, ale s presvedčením, že robím to najlepšie pre mňa, moje zdravie a môj život, som sa postavila na bežiaci pás. Skutočne sa mi nechcelo spraviť ani jeden krok. Napokon som však "odbehla" 2.04 km za 23 minút. Pocítila som radosť. Pálili ma lýtka, bola som spotená, no napriek tomu som cítila, že to môjmu vnútru pomáha. Prečo? Možno sa dostavili nejaké endorfíny.  

   Po cvičení som si dala ešte polievku čo mi zostala (zostalo len pár lyžíc)  a po malom oddychu som ešte odišla do izby na 4 minútové cvičenie z aplikácie. Uvedomila som si, že na stolíku mám neotvorený balíček. Ten mi priniesol najviac radosti. Dorazila moja kalimba. Jej nádherný zvuk ma pohladil po duši. 

   Večer ku mne ešte prišla kolegyňa z práce. Pokecali sme, prestriedali sa na vibračnej plošine (10 minút) a pozreli Veveričiaka Riška.

  Nasleduje sprcha, kniha a Teória veľkého tresku.   

   Napokon tento deň nepriniesol zlé veci i keď som mala ráno ten pocit. 




               "Keď o tom dokážeš snívať, dokážeš to aj uskutočniť."

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
pubertslatinocelny  4. 9. 2020 23:10
juuj, vies kolko birdzakov by ti zavidelo? tiez by radi rano nakladali kolegynu
Napíš svoj komentár