bolí tak veľmi, nie je zabudnutý.
Nečakala nič, dostala ešte menej,
srdcom už prechádza tvrdý kameň.
Prúd krvi steká po okraji,
veď spolu aj tak, nikdy nič nemali.
Snaží sa kráčať, pokračovať v ceste,
snaží sa postupne zaradiť v meste.
Padá však neustále, pod ťarchou lásky,
teraz už vie, že život sú len masky.
Že každý muž či chlapec,
nemá slov, sú len strapec.
Strapec hrozna čo odhníva zhora,
a tak len smrť k sebe ma volá.
Deprimovaná životom k zemi padá,
posledným dychom ešte zvolá:
"Neplačte ženy, pre mužov bez nehy,
lásku vám nedajú, sú to len povery."
PS: venované neznámemu chlapcovi, ktorý opustil naše textové správy kvôli bývalej priateľke. Ďakujem, že si so mnou bol aspoň tých pár dní. ĎAKUJEM.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár