Je možné, že je človek na tomto stave závislý a ani si to neuvedomuje? Že napriek tomu, že chce byť šťastný, stále mu podvedomie podhadzuje tieto pocity?
Ak áno, ako sa dá z toho dostať von? Je vôbec možné dostať sa z toho von? Ako každá závislosť aj táto by mala mať riešenie. Ale dokáže sa človek z tohto stavu dostať sám?
Ak to nie je možné, ak je to nereálne. Prečo sa tieto pocity stále vracajú? Je to nejaký psychický problém? Ale aj tie sa dajú riešiť.
O čom to teda vlastne je? Odíde to samo? Je na to potrebný ďalší človek?
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
1
annyejnji
21. 6.júna 2020 16:31
Práveže podľa mňa najhoršie je byť takto "náladovo závislý" od ľudí. Nie, nie je normálne, že sa takto cítiš, keď si sama :/ keď sa cítiš zbytočne, treba nájsť ten zmysel. Mať sny a ísť za nimi. Nájsť čosi, čo ti sadne ako uliate ale určite by som to nehľadala v ľuďoch
2
@annyejnji a ked ten pocit radosti a stastia mi dokazu dat len ludia ? ked je mi dobre len ked sa mam o koho opriet ?
3
tak budeš nestabilne poletovať z depiek do šťastia, kým ťa to rokmi neunaví a nevyžmýka
ale môžem sa mýliť no...
stále si ale nemyslím, že je to dobre :/
ale môžem sa mýliť no...
stále si ale nemyslím, že je to dobre :/
5
stáva sa to vtedy, kedy napríklad niekto príde o prácu, mne sa to stalo x krát. ráno vstaneš a máš pocit že ťa už nik nepotrebuje. nik ti nezavolá nič proste. normálna vec. ale dá sa s tým naučiť žiť dopohody, a obyčajne to vyrieši nejaká práca
6
Napíš svoj komentár