Pustý hrad. Hrad o ktorom som predtým nikdy nepočula. Nachádza sa pri Zvolene. Dnes bol ten správny deň, aby som sa naň šla pozrieť. Z domu som vyrazila skoro ráno, no na miesto sme sa dostali o čosi neskôr ako obvykle, keďže trasa bola dlhšia. K hradu vedie príjemný chodník, plný serpentín, takže cesta nie je taká náročná.
K spodnému hradu sa dostaneme celkom rýchlo. Rozlohovo je hrad väčší ako Spišský hrad, avšak veľa z neho nezostalo. Očakávala som od neho viac, no napriek tomu som rada, že som ho mohla navštíviť.
Najviac sa mi páčila hlavná brána Horného hradu. Je to časť hradu, ktorá zostala ako jedna z mála.
Trasa náučného chodníka Pustého hradu je 6,4 kilometra a obsahuje 10 informačných tabúľ.
Napriek tomu ako som sa na hrad tešila mi vadila aj hlučná skupinka, no je každého vec ako sa bude správať medzi ľuďmi. Z hradu som si odniesla pár pekných záberov a spomienok. V areály je možnosť opekania, alebo občerstvenia v "pohostinstve" medzi Dolným a Horným hradom.
Nie je to pre mňa najkrajší hrad, ale určite sa ho oplatí navštíviť.
Tak ako všetky hrady aj o tomto koluje legenda. Táto je o zakliatom mníchovi. Na Pustom hrade vraj môžeme stretnúť tajomného mnícha. Muž v sutane sa túla po starobylých ruinách hradu a štrngá kľúčmi od pivnice. Ťaží ho stará kliadba, ktorej sa zbaví len vtedy ak za seba nájde náhradníka. Adeptov láka do pivnice, kde ich chce nalákať na zlato, striebro a drahé kovy. Podľa inej povesti však poklad stráži veľký had. Ten ho odovzdá len tomu, kto si od neho prevezme kľúče ale nie rukami ale z úst do úst.
Tohto starobylého hada sme po ceste aj stretli. Na zemi sme videli slepúcha, ktorý sa vyhrieval na slniečku. Ľudia za nami hovorili, že je to jašterica čo mi v tej chvíli prišlo smiešne, avšak doma som sa dozvedela, že slepúch ma malé nožičky, ktoré nepoužíva a tak sa môže radiť medzi jašterice.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.