Moje meno je Cara. Obyčajné mladé 15 ročné dievča s rovnakými problémami ako má väčšina dievčat v mojom veku. Chodím na Strednú školu, ktorá ma nebaví a vybrali mi ju rodičia. Študujem na bilingválnom gymnáziu, kde sa učím dva jazyky a to francúzsky jazyk a španielsky jazyk. Aspoň tieto som si mohla vybrať sama. Rodičia ma nútili do angličtiny, ale ja som bola zástancom toho, že po anglicky už rozprávajú všetci a nie je potrebné, aby som sa vybrala tým istým smerom ako všetci. Chcela som byť niekto iný. Niekto, kto trčí z davu aj keď ja som z davu trčala vždy. Poďme teda prejsť k môjmu výzoru, aby ste si ma vedeli predstaviť.
Meriam 164 cm a na moju výšku mám dosť vysokú váhu a tou je 85 kilogramov. Áno, trpím obezitou, ktorá ma ale momentálne až tak veľmi nezaujíma. Mám čierne vlasy postupne zostrihané a končia mi na pleciach. Široký nos, úzke pery. Pleť mám celkom v pohode aj keď sa samozrejme nájde pár chybičiek, ktoré po čase ale zmiznú. V ústach sa mi trbliece strojček s červenými kamienkami pripomínajúce diamanty. Krk takmer zaniká a moja postava je dosť obézna. Prsia mám ale väčšie ako moje kolegyne, v tomto období už používam košík C. Je to tá jediná vec na ktorú som na svojom tele hrdá.
Môj štýl obliekania je dosť tmavý. Kedysi, keď som bola mladšia mi ktosi povedal, že čierne oblečenie zoštíhľuje postavu. Teraz už viem, že pri mojich kilách mi nepomôže ani keby som sa obalila celá do čierneho avšak na môj štýl som si už zvykla. Nosím veľa šperkov, niekto by povedal, priveľa šperkov. Na hrubom krku mi žiaria tri strieborné, hrubé retiazky. Mám dojem, že sú to asi pánske retiazky. Nenosím k nim žiadny prívesok, lebo by sa tam aj tak stratil. Náušnice nosím tiež výrazné mohutné aby ich bolo vidieť. Plné zápästia náramkov a na každom prste žiari prsteň, na niektorom aj dva. Učiteľ na základnej mi kedysi povedal, že vyzerám ako Kleopatra. Viem, malo by ma to uraziť ale naopak, ja som bola na to hrdá.
Moje spolužiačky sa výrazne líčia, aby sa zapáčili chlapcom, avšak mne je to jedno. Nelíčim sa vôbec. Veď načo aj. Rodičia ma vkuse nútili držať nejaké diéty, cvičiť a držať sa aktívneho života, ale ja som si vybrala cestu lenivosti, ležania na posteli, veď aj tak som nemala žiadnych kamarátov. Sem tam som sa šla večer prejsť so spolužiačkami ale inak som trávila dni doma alebo v škole.
V neposlednom rade trpím chorobou zvanou idiopatický hirzutizmus. Pre tých čo nevedia čo to je, v podstate nadmerné ochlpenie ženy na tvári, hornej pere, brade, v oblasti krížov, zadok, stehná a tak ďalej. V mojom podaní v podstate také menšia ľudská opica, ale zvykla som si a snažím sa brať svoj život tak ako mi ho Boh ponúkol. Vraj to budeme riešiť až keď budem mať osemnásť, takže ešte si musím tri roky počkať. Nepociťujem žiadne problémy ohľadom mojej choroby. Na tvár používam peroxid, ktorý mi môj problém aspoň zosvetlí a inde sa mi nikto nepozerá aj keď musím povedať, že ochlpenie na mojich rukách mi dosť prekáža hlavne v lete.
Aký je môj bežný deň? Jednoduchý. Ráno vstanem, nastáva ranná hygiena, naraňajkujem sa, idem na autobus, ktorý ma zavezie do školy, po ceste si zapálim /áno aj to je jeden z mojich zlozvykov/ v škole si odtrpím všetky hodiny ktoré musím sama v lavici, idem domov, naobedujem sa, spravím si úlohy, ľahnem si do postele, večerná hygiena a znova spánok a takto stále dookola. Niekedy cez víkend ani nevyleziem z postele, ale mne to tak vyhovuje. Nepotrebujem nikoho. Ale raz nastal deň a všetko sa zmenilo. Tento deň zmenil celý môj pokojný život.
Vymyslený príbeh
11 komentov k blogu
1
feelagain
7. 10.októbra 2019 18:38
nekasli na anglictinu, v dnesnom svete je to nutnost
2
Jak pise @1 toto jedno v skole vyuzi kolko len mozes, tu sa fakt snaz prekonavat.. som vo svete (co som nikdy neplanoval) a kvoli mojej slabej anglictine ma maju za postihnuteho
3
Toto snáď nie je myslené vážne, či? akože dobre každý dáko vyzeráme, ale opísať sa pre účel zoznámenia ako sa mi retiazky zarývajú do tučného krku a kde všade mám chlpy, fakt netypické
5
Akože uvedomil si tu niekto že je to vymyslený príbeh o vymyslenej osobne? Dokonca je to aj zaradené medzi vymyslenymi príbehmi a vonkoncom to nie je za účelom nejakého zoznámenie zeby to išlo mať nejaké pokračovanie? Žeby to o niečom išlo byť? Fakt ste sa chytili práve toho že to dievča nemá záujem vedieť po anglicky ?
6
Tak ja som na prvý pohľad pochopil, že ide o vymyslenú beletriu, kedže si tu už predtým chodievala a viem, že sme rovesníci, že nemáš 15 ak si dobre pamätám, tak pochádzaš zo Žiliny
11
@nerwous15 Jaaj, ja som na @5 reagovala, som si nevšimla že @4 chýba. Ale srandujem však, v pohode keď to teda má byť vymyslené väčšinou si nečítam kategórie blogov
12
Zistila si, že si čarodejníčka!
Inak nchpm, aký zmysel má napísať tu svoj životopis a najlepšom skončiť...
Inak nchpm, aký zmysel má napísať tu svoj životopis a najlepšom skončiť...
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 3 Mahmut: O Svetlej ochrane v dňoch súženia
- 4 Protiuder22: Kenosis
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 6 Hovado: Opäť som späť
- 7 Mixelle: Agáta
- 8 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 9 Hovado: Spomienky
- 10 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá