"Nemôžem, mám na starosti deti. Nemôžem ich tu nechať samé." zasmiala sa Sabína a pozerala na svojho bratranca.
"Ale no tak. Veď nebudeme ďaleko. Len pred dverami. Nič sa im nestane." chytil ju za ruku a zažmurkal. Prezeral si jej tvár. Cítilo z neho alkohol, ale nebol veľmi opitý.
"Ale ja mám s nimi program. Veď vieš, bol si na tábore, vieš, že ich treba unaviť aby spali. Skauting nie je až taký ľahký ako sa hovorí." prehodila si svoje rozpustené čierne vlasy na druhú stranu. Marek ju pozorne sledoval. Nespúšťal z nej oči.
"Mám plán aj pre ne." hovoril a ťahal ju za ruku.
"Tak dobre." napokon súhlasila Sabína. Zobrala krabičku cigariet a vyšla spolu s ním von.
"Tak, aký máš plán?" hovorila. Stáli pod malou strieškou a počúvali kvapky dažďa, ktoré tvrdo dopadali na priesvitné plexisklo.
"Nemám plán." hovoril a pomaly sa k nej približoval. "Len som chcel byť s tebou sám."
"Sám?" nerozumela. Pozerala mu do očí, ale nevedela čo od nej žiada. Ak by to bol ktokoľvek iný, vedela by kam tým mieri. V prípade Mareka, bratranca to bolo inak.
"Áno." objal ju. Rukou jej odhrnul vlasy z čela.
"Budeme mať malé tajomstvo, čo povieš? Len ty a ja a nikto viac."
"Marek, ja ti nerozumiem." nechápavo hovorila a odtisla sa od neho. Vytiahla cigaretu a zapálila si.
"Bojíš sa?" spýtal sa jej.
"Nie, nebojím sa. Len ti nerozumiem." odpovedala a usmiala sa na neho. Chcela ho objať, chcela byť s ním, ale vedela, že to je nesprávne, že je to proti zákonom.
Podišiel k nej. Jemne ju chytil za hlavu, priblížil sa k nej tak, až cítila jeho dych na svojej tvári. Srdce jej začalo neuveriteľne rýchlo biť.
"Pobozkaj ma!" prikázal jej
"Čo?!" nechápavo sa spýtala
"Pobozkaj ma!" zopakoval pokojne
"Nemôžem. Veď sme rodina. A..." sklonila hlavu " Nebozkávala som sa ešte s nikým."
"Ani ja. Bude to dobré. Nebudeme to mať s kým porovnávať a ak to bude zlé, nebudeme o tom vedieť." zasmial sa
"Nie." povedala potichu avšak v hĺbke svojho srdca si to priala. Pritisol si ju k sebe.
"Nie." zašepkala a zatvorila oči. Marek priložil svoje pery k jej. Masíroval jej svojim jazykom jej. Kvapky dažďa im padali po tvárach a obaja si vychutnávali túto chvíľu. Keď to skončilo, zostali spolu v objatí.
"Bolo to len jeden krát." povedal Marek
"Áno, ja viem." s ľútosťou povedala ona a oprela si hlavu o jeho rameno. Nechcela aby táto chvíľa skončila. Odtisol ju od seba a pozrel jej do očí. Po líci jej stekala slza. Utrel jej ju, usmial sa a zopakoval bozk ešte raz.
"Bolo to krásne." povedal napokon
"Aj mne sa to veľmi páčilo." povedala a hodila sa mu okolo krku.
"Je to len jedna noc Sabi. Už nikdy viac, len dnes."
"Ja viem Marek. Ja viem." zašepkala
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár