A tak len sedíš a dívaš sa na holú stenu. Vedľa seba fľaša vína spolu s tvrdým alkohol aby si zabil posledné mozgové bunky, ktoré ti pripomínajú tvoju bolesť. Chceš sa cítiť šťastný, chceš aby všetko zlé odišlo. Sám si prebiehaš myšlienkami a zabraňuješ svojmu oku aby vypúšťalo ten slaný mok.

Nechceš aby ťa niekto videl, nechceš aby si to niekto všimol a tak čo je jediná možnosť ? Bolesť. To je tá odpoveď čo ti dáva otvorenú náruč. Objíme ťa, pohladí ťa po nahej koži a cítiš, že je tu.

A tak len sedíš a pozeráš do blba očarený vlastnou hlúposťou a odpornosťou tohto sveta.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár