cítiš sa bezvýznamný, opustený a sám.
Chcel by si sa zachytiť, zanechať samotu,
aspoň jeden krát ochutnať raj.
To čo robíš si nikto neváži
pre všetkých si nula.
Tvoje diela nikoho nezaujímajú,
možno je to škoda.
Snažíš sa z celých síl,
no niekde je chyba.
Hľadáš, pozeráš v diaľ,
však niekde sa skrýva.
A tak sa uzavrieš
pred celým svetom,
pomaly dozrievaš,
stávaš sa kvetom.
Teraz si odišiel,
duchom si sa stal.
Teraz všetci pochopia,
čo je to mať žiaľ.
Pozerajú na tvoj krvavý hrob
teraz chápu, kto v živote si bol.
Už je však neskoro napraviť chyby,
už nezáleží na tom, kto ťa ľúbil kedy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár