Básnik a láska

1
Je noc tak nesmierne temná,
svetlá lámp tvária sa jak hviezdy.
Vôľa moja tak prízemná
zas v mysli mojej dnes mi hniezdi.
Tvárim sa opatrne že žijem,
nápoj pravej čistej lásky pijem.
Volám, volám to meno ja zúfalo,
hlas môj však v mojej mysli zaniká.
Pravý zmysel myšlienok uniká,
keď konám svoje činy tak nedbalo.
2
Pocit. Ach, ten ľudský pocit,
to neopísateľné chvenie.
Kde zobral sa vo mne ten cit,
to zaujímavé umenie?
Tie slová prúdia ako krv v žilách.
Ukryté sú v mojej duši ryhách.
Ten náš svet je tak malý a bezcenný,
no veľký, krásny, dôležitý ach.
Len ten večný prach naháňa nám strach,
neprichádza ku mne spánok bezsenný.
3
Ticho, to tajomné ticho,
ten povzdych, ktorý už nepočuť.
Ticho, to tajomné ticho,
ktoré nik už nechce vypočuť.
Kde vzali sa tie vône omamné?
Tak nádherné a tak bezvýznamné.
Nazvať to darom, alebo prekliatím?
Počujem a vidím čo iní nie.
To víťazstvo často je zlyhanie.
Ako stranu knihy zrak svoj odvrátim.
4
Čistá strana bez písmen, slov.
Len pero daruje jej život.
Zrodí sa nespočetne snov,
nevyruší ich ani tikot.
Tak silné ako hriechy priznané
sú verše láskyplné vyznané.
Nechcem sa pozerať späť do minulosti.
Tam len bolesť, srdcia dorezané.
Časom už obrazy okresané
ako slová neznámej výslovnosti.
5
Drží ho ako srdce hruď.
Bumbum, bumbum, bumbum, bumbum znie.
Len pre lásku ži, pre ňu buď.
Mýli sa, kto povie láske nie.
Vášeň, láska, nenávisť, bezmocnosť,
ako duch zmizne, objaví sa cnosť.
Tak blízko i ďaleko dva brehy sú.
Na nich dve duše hľadajúce sa.
Vzývané sú samotné nebesá.
Zo spomienok mojich príbeh donesú.
6
Príbeh, legenda, rozprávka
buď stala, alebo stane sa.
Jak nevrátená prihrávka
ozvena nejasne ozve sa.
Musí, aby splnila to, čo má,
splatí, starý dlh sveta vyrovná.
Pre neopísateľný pocit musí,
pre tých, ktorí stále ju hľadajú,
pre tých, ktorí stále ju nemajú,
pre tých, ktorých každý deň smútok dusí.
7
Uvidí svet náš, uvidí!
Dejiny vždy vracajú sa späť.
Nechce, však pohľad prezradí
ľahko ako narátať do päť.
Nechce, veru nechce cit prezradiť,
stačilo by len slovkom poradiť.
Stane sa. Čo má, to stane sa veru.
Nik pred osudom sa neobránil,
darmo, darmo roky sa mu stránil.
Všetky spory obete si vyberú.
8
Čo obeť je a čo je spor?
Kto víťaz a kto porazený?
Pozná odpoveď každý tvor?
Vie ten na kolená zrazený.
Pre lásku treba nesmierne trpieť,
šťastie bude sa k človeku vrtieť.
To všetko pre okamih sa oplatí.
Náš život je len sieť okamihov.
Keď vypočuje si mnoho vdychov,
potom tá láska nikdy sa nestratí.
9
Mnoho vzdychov utrpenia,
mnoho prebdených tmavých nocí.
Vzdychy na lásku sa zmenia
na konci rozhodnutia hoci.
Som rozprávač, som básnik, ja som ja.
Básňami i rany sa zahoja.
Otvorím príbeh dávno spečatený,
ukážem pravdu roky skrývanú.
Prebudím ti dušu zasnívanú.
Budeš tak, ako ja som uchvátený.
10
Och, zmetené budú zmysly,
pre to jedno urobia všetko.
Nie! Nikam, nikam nezmizli.
Slzu porodí tvoje oko.
Tá chuť, tá slaná teplá chuť blčí,
rozprávač rozpráva, príbeh mlčí.
Vyčkávanie na príbeh romantický,
napätie z neznámeho neznáma.
Áno, ona, tá múza pozná ma
presne tak ako ja čin heroický.
11
Raz uzrel som dokonalosť,
od vtedy ju vidieť chcem stále.
Objavila vo mne slabosť,
radosti dúšky nie sú malé.
Správne, vízia dokonalosti
všetky vzdialené brehy premostí.
Čo je to dokonalosť? Kto odpovie?
Je iná v čase, priestore, svete.
Každý inak vníma ju, to viete.
Ako dosiahnuť ju? Každý snáď to vie.
12
Ja snažím dotkýnať sa jej.
Každý, každý Boží deň čo som.
Veď osud, len sa, len sa smej.
Dosiahnem ju, tvrdohlavý som.
Počujem v hlave tóny opery.
Dokázať všetko, keď nik neverí.
Často býva láska nepochopená
tými, ktorí na ňu sa dívajú.
Žiaľ, po rokoch niektoré zívajú.
Uniká, keď brána pootvorená.
13
Noc zatiaľ zostala nocou,
v krbe plameň stále nehasne.
Akou živený je mocou?
Lúče tvoria tiene nejasne.
Praská, akoby kričal bolesťou.
To len začína so svojou lesťou.
Klamstvo pravdivejšie sťa pravda sama,
to rozprávanie očitých svedkov.
Blíži sa príbeh budúcich predkov.
Ladne a jemne ako pravá dáma.
14
Miesto už má prichystané,
už čoskoro k nám prisadne si.
Dôvody sú nepodstatné,
keď náhle dušu poraní si.
Urobí to pre nás zas a znova.
Roky rovnaká a predsa nová.
Trpezlivo počká, kým všetko stíchne,
aby nik to, nik to nevyplašil.
Aby nik sa, nik sa nevystrašil.
Len potom život do tých postáv vdýchne.
15
Vdýchne len tých molekúl pár.
Oko nevidí, však jestvujú.
Zas prebudí sa spiaca tvár.
Tie za ňou po chvíli menujú.
Menujú skutky, ktoré sa stanú.
Menujú pravdu často nezvanú.
Na zvitku papyrusu napísané
kúzla, verše, básne i modlitby.
Ten tanec, tie čary, tie pohyby
do rúk, uší, očí, úst odovzdané.
16
Darom sú, sú nepredajné,
len hŕstka vyvolených cíti.
Pokorné a nepoddajné,
darmo ich slabosť ľudská schytí.
Krásna nadpozemská nadnesenosť.
Ako samozrejmosť chápu vernosť.
Hneď po pár slovách srdce sa rozbúši,
telo stuhne ako počarené.
Triezve a popritom omámené,
keď netuší a udalosť vyruší.
17
Oheň v krbe uhasína,
chýli ku koncu sa začiatok.
Z jazyka zmizla chuť vína,
navždy zastavil sa ten prietok.
Uhlíky žeravé ma spaľujú,
mimo sezóny na mňa poľujú.
Ja končím, ja končím, viac už nemôžem.
Pohltený snami a spánkom som,
skutočným fantázie výplodom.
Už nič viac, už asi nič vraj nezmôžem.
18
Pokračujem napriek tomu,
že opieram sa o holý vzduch.
Popísané listy stromu,
ako hriechmi každý jeden duch.
Odpovede predbehli otázky.
Popoťahované sú povrázky
na telách bábok tak živo neživých.
Prach zatuchnutý z opony sneží.
Mnoho, mnoho postaví sa veží,
kým padnú ich ruiny na lenivých.
19
Tých, čo nechcú život vidieť.
Tých, čo sa im lení zdvihnúť zrak.
Kráse začali závidieť.
To ten majú v očiach, tvárach znak.
Indície vytvárajú príbeh
i tie slová potrebujú výbeh.
Sú vernejšie ako najlepší priateľ,
ktorý zmizne ako po noci tma.
Vždy niečo nečakané pre nás má.
Často bystrejší žiak je než učiteľ.
20
Posledných desať veršov len
chýba do začiatku príbehu.
Príde i odíde jak sen,
ako stopa nohy do snehu.
Básnik sa mení na rozprávača.
Nevinný, slobodný ako vtáča.
Je zároveň hlavnými postavami,
kulisami, tichým obecenstvom.
Byť bedárom, možno veličenstvom.
I v dobrom i v zlom budem večne s vami.

 Blog

4 0 1 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu