V prítmi lámp schúlená ležiac bažila po dlhšom živote. Minulosť jej bola útechou i zatratením nechtiac. Z diaľky iba počula bezútešné, prázdné slová modlitby odriekané: Daj Pane nech táto duša sa do neba dostane. Nádychy posledné o to ťažšie boli, ked človeka choroba skolí. Ked vie, že posledné sú tichý zármutok nesú. Ach Bože! Ako to bolí! zúrivo zrevala. Ach Bože zmiluj sa, pomôž mi! -úpenlivo prosila, aby ešte chvílu požila. Ked náhle zastaviac srdce, jej pohľad prebodlo a líce stekalo po slze časť tohto človeka odišlo. "Nech zomrela zmierená s vlastným osudom." Blog 1 0 0 0 0 Komentuj