V prítmi lámp schúlená ležiac
bažila po dlhšom živote.
Minulosť jej bola útechou
i zatratením nechtiac.

Z diaľky iba počula
bezútešné, prázdné
slová modlitby odriekané:
Daj Pane
nech táto duša
sa do neba dostane.

Nádychy posledné o to ťažšie boli,
ked človeka choroba skolí.
Ked vie, že posledné sú
tichý zármutok nesú.

Ach Bože!
Ako to bolí!
zúrivo zrevala.

Ach Bože zmiluj sa,
pomôž mi!
-úpenlivo prosila,
aby ešte chvílu požila.

Ked náhle zastaviac srdce,
jej pohľad prebodlo
a líce stekalo po slze
časť tohto človeka odišlo.

"Nech zomrela zmierená s vlastným osudom."

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár