kráčam, kráčam ja a duša
vedľa mňa.
Ticho,
bezo slov.

Na lícach ma hladí len vánok
má zázračnú moc,
núka mi spánok.
A bezdetná noc? !
Bezdetná noc.

Chlad mrazivej noci už necítim,
lahodne ho vnímam.
Ved je to naposledy.
Naposledy.
Och, ako sa mi chce plakať.

kráčam, kráčam ja a duša
vedľa mňa.
Spolu len tak
ako nikdy predtým.

Vychutnávajúc si každý okamih
bolestnej rozlúčky.
Len tak mlčky.
Prítomnosť zbožňujúc.

Držala som ju silno za ruku,
ked pozrela k mesiacu
vzdialene daleko.
Pustila zovretie
hľadiac na mňa smutno, presmutne.

"Chod a neobzeraj sa."

Rukami som kryla oči,
úchytkom hľadela.
Slzy mi stekali tvárou dolu
zrazu nebolo nič,
okrem môjho bôľu.

A potom odišla.
Navždy.
Na večné veky.

Na cestu svieti mi mesiac
ja kráčam, kráčam
a vedľa mňa
už len tieň.

 Báseň
Komentuj
 fotka
yachiru  2. 11. 2009 16:04
myslim ze v anglictine by to malo taky zazracnejsi nadych ale tie slova sa mi pacia
Napíš svoj komentár