kráčam, kráčam ja a duša vedľa mňa. Ticho, bezo slov. Na lícach ma hladí len vánok má zázračnú moc, núka mi spánok. A bezdetná noc? ! Bezdetná noc. Chlad mrazivej noci už necítim, lahodne ho vnímam. Ved je to naposledy. Naposledy. Och, ako sa mi chce plakať. kráčam, kráčam ja a duša vedľa mňa. Spolu len tak ako nikdy predtým. Vychutnávajúc si každý okamih bolestnej rozlúčky. Len tak mlčky. Prítomnosť zbožňujúc. Držala som ju silno za ruku, ked pozrela k mesiacu vzdialene daleko. Pustila zovretie hľadiac na mňa smutno, presmutne. "Chod a neobzeraj sa." Rukami som kryla oči, úchytkom hľadela. Slzy mi stekali tvárou dolu zrazu nebolo nič, okrem môjho bôľu. A potom odišla. Navždy. Na večné veky. Na cestu svieti mi mesiac ja kráčam, kráčam a vedľa mňa už len tieň. Báseň 9 0 0 0 0 Komentuj