Nuž...aj tak sa dá

neviem čo by som mala robiť. po pravde už som si vytýčila svoje krásne ciele, rodina, štúdium, práca, pokoj, žiaden extrémy zhon, žiadne extrémne prekvapenia. ale po včerajšku skutočne neviem či som sa neunáhlila. áno áno. súvisí to s hamletom. nenávidela som shakespeara veľmi dlhú dobu. prestavovala som si ho ako plešatého kleptozóma s pančuchami na nohách , no potom som uzrela hamleta. obyčajná hra, obyčajní herci, obyčajné no pritom nevšedné stvárnenie a ja som si uvedomila že byť poslucháčom deja pre mňa nie je dostačujúce.

sekla som totiž prednedávnom s písaním poviedok. boli príliš zdĺhavé, vytvárala som vetné konštrukcie ,aké nemali páru už len preto, že po gramatickej stránke neboli správne ,ale mne sa páčili a potom som sa čudovala, že nikto nie je schopný čítať moju tvorbu. bola som sklamaná. ale vedela som si priznať, že toto možno nebude moja pravá cesta. že nemôžem ľuďom ako mase vnucovať svoje myšlienky , ktoré určite stáli za to ale ich podanie bolo neprijateľné pre zrak a zmysel týchto más. možno si niekto povie, že som slabá, keďže som sa nechala tak ľahko zlomiť a zanechať svoj cieľ, ale iné mi neostávalo. sny o akýchsi úspechoch o výtlačkoch sa razom rozplynujli a ja som sa urputne držala myšlienky vyštudovať chemickú, aká ma taktiež napĺňa určitou dávkou radosti. lenže čo je viac? čo v mojom rozume prevláda nad ostatným? čo ma spraví skutočne šťastnou? na tieto otázky si môžem odpovedať len sama, lenže keby som mala aspoň akú tamú predstavu. možno bola chyba v škole na akú som sa hlásila. vždy som chcela byť dobrá v každom obore, rovnako ako moje kamarátky. aj ony majú podobné problémy. až na to že mňa jedinú asi mimoriadne láka umenie a všetko s ním spojené a na druhej strane potrebujem vyzvedať, potrebujem pátrať, potrebujem skúmať, zisťovať, exaktne sa podieľať na nových výtvoroch, aké môžu mnohým pomôcť, alebo mnohých zatratiť. a začínam sa pomaly ale isto strácať v spleti toho čo chcem a potrebujem.

vraví sa, že človek by sa mal naučiť robiť aspoň jednu vec poriadne a ostatné len tak aby sa nepovedalo. lenže čo ak on skutočne rozdeľuje svoje záujmy na široké spektrum aké sa navonok nedopĺňa? som zúfalá z toho že chcem všetko a nakoniec nebudem mať nič...je to naozaj ťažké vedieť sa správne rozhodnúť. áno ja viem. do opery budem môcť samozrejme chodievať aj keď budem vedkyňa. lenže čo ak si spomeniem na moje túžby vyštudovať na umeleckom konzervatóriu? čo potom keď zas budem nešťastná? ja viem ja viem...toto si musím naozaj vyriešiť sama. lenže čo ak? ach...hádam sa predsa len raz rozhúpem k správnemu prístavu

 Záchod

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu