Nechcel som už nič písať (zasa), ale čo mám robiť (do piče?, smie sa tu ešte hrešiť?). Je to ako fajčenie, človek sa toho už nezbaví. Skúšal som aj blogové náplaste v podobe písania na papier, ale nefunguje to. Písanie na papier je nudné a viac filozofické, zdĺhavé, je to úplne iné ako písať blog i keď na prvý pohľad by si mohol človek myslieť sa o totožné veci. Je to ako použiť prášky na spanie pretože a)ste stará žena, ktorá nevie zaspať b)idete na diskotéku a potrebujete omráčiť šťavnato vyzerajúcu osemnástku aby ste jej mohli v stave bezvedomia ostrihať a odlakovať nechty a ráno keď sa zobudí sledovať jej reakciu "hmmm, myslela som si, že som si tie nechty ešte nestrihala...a kde je lak pre boha? Mala by som radšej zájsť na najbližšiu policajnú stanicu, tu sa stalo niečo veľmi nekalé."...Na prvý pohľad sa v oboch prípadoch jedná o použitie uspávacích práškov, no jeden prípad je oveľa dobrodružnejší.
Prejdem si pár starších blogov na inšpiráciu a narážam na úsek o chrobákoch v hlave, fuj more. Už som na nich aj zabudol. Na to aké to je mať chrobáky v hlave, dokonca aj ten pojem sa mi vytratil z pamäte. Našťastie, ani to nechcem vedieť, len viem že je to nakokot. Tak radšej ďalej nelistujem a píšem nový blog, už so zapnutou diakritikou a dezinsekciou, bez chrobákov. Jediný chrobáčik si tu ty, čo to čítaš, maličká, cmukes(budeme spolu chodiť?) (ak si chlapec tak predchádzajúcu vetu nečítaj inak si naisto buzerant).
Tak teda zhrniem čo je nové. Medzičasom mi zomrela posledná babka. Takže už oficiálne nemám žiadnu babku ani dedka...Ale stále mám kopu spomienok, ako napríklad keď sme s dedkom a babkou hrali kolky, strašne sme sa nasmiali a potom sme ušli bez zaplatenia. Až keď sme zadýchaný zastavili pár sto metrov od kolkárne, vytiahol dedko z náprsnej tašky bábätko. Že vraj sa mu priplietlo popod nohy keď sme utekali a tak ho uniesol. Samozrejme sa nejednalo o úplne skutočný únos, skôr len únos položartom, takže keď sme došli ku neďalekým chatkám, bábätko sme vypustili medzi kury čo tam chovali. Chvíľku sme rozmýšľali či si ho nemáme nechať. Dedko povedal, že si ho môžeme nechať ak má VôĽU ŽIŤ. A tak ho nechal nech sa pokúsi nafúknuť tri balóny. Bábätku sa zadarilo. No dedko vymyslel fígeľ. Keď mu dal namiesto štvrtého balóna do rúk svoju ponožku a ono sa do nej pokúsilo fúknuť, rozkašľalo sa. Znak slabosti. Znak toho, že najbližších 18 rokov prežije v kurníku.
Popravde, babku som príliš nevídaval, maximálne pár krát za rok aj to len na chvíľku, a tak ten pohreb pre mňa nebol až taký smutný, aj keď za veselý sa tiež označiť určite nedal. A potom začal farár hovoriť o Lazarovi. Ach bože, nie, Lazar nie. Nechcel by som aby ma na mojom pohrebe niekto porovnával s Lazarom, ja predsa nie som žiaden kripel alebo Lazar len preto, že som zomrel, a to nie je ani moja babka. Tvoj dedko je Lazar keď chceš, ale ju z toho vynechaj. Ale ako sa ukázalo, Lazar je skutočná postava z biblie. Ako meno napovedá, nie je to práve postava, ktorú by si ľudia mali brať za vzor. "Prečo nechceš skočiť do tej plytkej vody? Nebuď sračka, Lazar by to spravil!".
Novinka číslo 2. Konečne som skončil v práci. Už ťahám tretí týždeň ako nezamestnaný. Myslel som si, že to bude veget ale popravde zatiaľ to nie je nejaké extra super a dosť sa s tým treba srať, hlavne keď človek nevie organizvoať veci. A taký človek som napríklad aj ja. Takže zasa len behám hore dole jak kokot Košic-Viedeň, čítam nemecké knihy po vlakoch a pri čakaní, jebem sa s úradom práce, pracem byty a mám stres, rozmýšľam či mám ísť v utorok na pohovor alebo sa mám vyhovoriť. Asi by som mal ísť, ako môj brat černoch v Untouchables.
Novinka číslo 3. Bolí ma koleno. Začalo ma asi pred mesiacom, nenápadne, len ke(ď som si)čupol, tak v ňom zapraskalo a cítil som taký divný tlak, akoby bolo zvnútra opucnuté, že tam proste niečo vadí. Divné je, že som s tým kolenom nič nerobil, nebehal som, nestál dlho, proste som ho nepreťažoval. A trvá to dodnes, len ten tlak je o trochu väčší dnes, aspoň sa mi tak marí, stále nič hrozné, ale cítim ho proste divne aj keď chodím. Podľa mňa mi do konca roka zoberú nohu. Aj tak som už ešte dojebaný po minuloročnom "úraze" keď som sa spitý rozdrúzgal a zobudil v nemocnici. Potom som nevedel spávať, čo sa síce opravilo, ale aj odtiaľ som si odniesol jednu veľmi peknú pamiatku. To asi tak bude, že každý rok si niečo odnesiem. Na konci tohto roka budem mať problém spred roka, plus nebudem mať nohu. Na ďalší rok mi ochrnie polka tela a nasledujúci budem ležať v drevenej škatuli a farár bude hovoriť "pozrite sa na toho Lazara vyjebaného, presne ako jeho babka! Amen".
Neviem veľmi čo so sebou, veď preto som si tu prišiel pridať blog, že sa možno inšpirujem(chlapík čo inšpiroval sám seba, och aké inšpirujúce), alebo sa aspoň trochu zabavím, vypíšem. Zdá sa mi, že je všetko v piči, všetko je zle, svet je stále pokazený a ja si už dnes nie som istý, či ho dokážem opraviť. Neviem či sa doážem opraviť. Najradšej by som asi niekde vypadol, žiadne povinnosti. Práve počúvam jednu hodinovku na youtube
Samozrejme nedá mi inak než rozlúčiť sa múdrym príslovím...kto sa hrá s lupou, ten sa popáli...Dobrú noc, ďakujem za pozornosť.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
5
Ale teraz, keď si nezamestnaný, nebudeš už mať tie vtipné prepínaky z práce!
6
@Dreams155 Tak teraz ma vidíš jasne a zreteľne, žiadny odraz na hladine jazierka. Pobaviť sa budeš musieť sám, môžem ti odporučiť nejaké stránky kde sa bavím ja, ale pravdepodobne tam chytíš vírus.
@Notme Ďakujem za vrelé privítanie, nemám na výber a vitám, veď prečo by som aj nevital. Musím si dachdy prečítať tvoje blogy, že čo si vlastne zač, prečítal som si jeden riadok a vyzerá to nádejne. Aj keď podľa počtu blogov sa zdá, že sa v písaní flákaš a namiesto toho predávaš drogy deťom alebo čo vlastne robíš keď nie si na Birdzi(Zober Birdz, nie drogu! Alebo obe).
@Barb Tak hej, prišiel som sa sem pozrieť, nebola to moja voľba, ale voľba môjho mozgu, asi tu chce niečo zanechať. Tak som rád, že som ti splnil sen, cítim sa ako Vilo Rozboril v Modrom z Neba( ale len v tretej dokrútke kde sa plnia najmenšie sny, keďže si ma tak ponižujúco zaradila do tejto kategórie).
@Antifunebracka Teraz to bude väčšia sranda, lebo budem mať prepínaky z úradu práce. A zatiaľ čo práca je krutá a zabije teba aj tvoje sny, úrady sú ešte krutejšie a predtým než ťa zabijú ťa ešte znásilnia pečiatkou (tou oldschoolovou, s dreveným, guľovým zakončením). Pozajtra mám pohovor tak možno z toho bude blog a keď mi budú brať tú nohu, tak tam bude tiež dosť inšpirácie.
@Notme Ďakujem za vrelé privítanie, nemám na výber a vitám, veď prečo by som aj nevital. Musím si dachdy prečítať tvoje blogy, že čo si vlastne zač, prečítal som si jeden riadok a vyzerá to nádejne. Aj keď podľa počtu blogov sa zdá, že sa v písaní flákaš a namiesto toho predávaš drogy deťom alebo čo vlastne robíš keď nie si na Birdzi(Zober Birdz, nie drogu! Alebo obe).
@Barb Tak hej, prišiel som sa sem pozrieť, nebola to moja voľba, ale voľba môjho mozgu, asi tu chce niečo zanechať. Tak som rád, že som ti splnil sen, cítim sa ako Vilo Rozboril v Modrom z Neba( ale len v tretej dokrútke kde sa plnia najmenšie sny, keďže si ma tak ponižujúco zaradila do tejto kategórie).
@Antifunebracka Teraz to bude väčšia sranda, lebo budem mať prepínaky z úradu práce. A zatiaľ čo práca je krutá a zabije teba aj tvoje sny, úrady sú ešte krutejšie a predtým než ťa zabijú ťa ešte znásilnia pečiatkou (tou oldschoolovou, s dreveným, guľovým zakončením). Pozajtra mám pohovor tak možno z toho bude blog a keď mi budú brať tú nohu, tak tam bude tiež dosť inšpirácie.
7
tak snad nemas natrhnuty meniskus, to je celkom neprijemna zalezitost :x ale tiez sa tesim, ze si prisiel na to, ze nevies nepisat! ^^
8
@Nicolkaa Tak len neviem pri čom by som si ho natrhol, či pri sedení, ležaní, pozeraní do steny, alebo možno keď som stál v rade v Mekdonalde. Super, môžeme tešiť spolu, alebo na striedačku, tri dni ty, tri dni ja a v Nedeľu si dáme oddych nech si z toľkého tešenia nenatrhneme meniskusy
Napíš svoj komentár
Pobav ma niečím.