A pritom tá Medovka do istej miery funguje. Včera skoro poobede som si totiž dal pätoritý čaj a vyfajčil pol vrecúška. Potom som si sadol k počítaču. Prešla hodina, dve, tri a nič. Povedal som si, že tá Medovka je pičovina a otvoril som si radšej plechovku Strongbowu. Že do seba radšej budem dávať osvedčené látky. Plechovku som Vypil. Otvoril som druhý Strongbow. Dal som si ešte hlt. O chvíľku som už spal na stoličke pri počítači a keď som sa zobudil, pozrel som na sotva načatý druhý Strongbow a povedal si, že jebať na to a zasa som zaspal. Keď som sa zobudil druhý krát na stoličke, akurát som sa doteperil na posteľ a hneď som tam zaspal znova.
Zobudil som sa na posteli a dal som si ďalšiu pätitú medovku. To bolo asi desať hodín v noci. Zaspal som až o štvrtej ráno, ale keď som sa zobudil ráno o dvanástej cítil som sa jak vyklepaný cepmi, z huby mi namiesto ranného dychu razil...čaj. V celej hube som furt cítil len Medovku. Tak sa musí cítiť ráno koza keď sa zobudí. Znova som zaspal a zobudil sa o pol druhej poobede. Ale cítim, že aj dnes na mňa dolieha akosi viac únavy, len ten nástup je tak pomalý. Zajtra si spravím desatitý čaj a dám si ho už o siedmej večer. Cigaretu si už asi neušúľam. Nie je tam síce nikotín a dokonca na počudovanie vôbec nedráždi na kašeľ ako tradičné cigarety, ale fajčenie je aj tak svinstvo a mám divný pocit, keď vyfukujem dym zo seba. Veď toto je už jedenásty týždeň čo nefajčím, okrem tých dvoch medovkových. Aj prsty po tých bylinkách divne smrdia, akoby človek vyprstoval vegánsku ženu, ktorú pred chvíľkou zachránil z horiaceho domu.
Kúrňa, to som doebal celé, ale tak mám malé radosti každý deň. Napríklad som si dal čelindž, že budem jesť len za 4 eurá denne. Neviem či sa mi to podarí, ale nechcem vyhadzovať viac než 120e mesačne na jedlo keď teraz nezarábam. Zajtra si kúpim veľký bochník chleba a 2 konzervy fazule v paradajkovom náleve. K tomu možno trošku štipľavej papriky a škatuľku zápaliek, aby som to mohol jesť pri ohni ako Bud Spencer a Terrence Hill. Alebo tresku s piatimi rožkami. Ešte som chcel mrkvu, citrón a trochu cukru. To je ten najlepší mix, postrúhať mrkvu a poliať sladkokyslou polevou z cukru a citrónovej šťavy. Ale to asi inokedy. Ešte mám v mrazničke kašu tvorenú mixom banánov, jabĺk, sójového mlieka, kokosu a hrsti cornflakesov. Tento pokrm sa teda volá Cokojabaso(ale číta sa to po Španielsky Kokochabaso). Cokojabaso je inak celkom dosť kúl dobré, taká sladká kašička pri ktorej si človek prilepší aj nejakými proteínmi. Možno raz zaexperimentujem a dám do toho aj granko. Kúrňa, dnes som hladný jak vlk, to preto píšem o jedle.
Na miske v ktorej som si robil večeru, cornflakesy so sójovým mliekom, som si všimol vytlačený recept na šopský šalát. Je to jedna z tých "šikovných" misiek, ktorá vám rovno povie čo do seba chce(keby taká bola aj tvoja stará, nemusel by si kupovať vibrátory v aspoň osemčlennej sade, uložené v krabici ako šrubováky, alebo francúzske kľúče podľa veľkosti). Šopský šalát si spravím niekedy určite. Už len preto že je v ňom OCOT. Och bože. Dnes som totižto celý deň hladný. A čistil som práčku tým tradičným spôsobom, že som do nej lial ocot a nechal ju prať na 90 stupňov(mňa tie trampoty s praním asi nikdy nepustia). A keď sa voda zohriala a bubon sa točil, čupol som si k bubnu a cítil som vôňu teplého octu. A pomyslel som si, ako by som vypil ten ocot. Taká JEDINEČNÁ vôňa ako má ocot, to by človek márne hľadal. Nejaký utopenec v octe, oou. Alebo len ten ocot a tú špekáčku a cibuľu si k nemu domyslieť. Ach, mäknú mi kosti keď si predstavujem pohár dobrého octu. Kupujem ten tradičný v nepriehľadných šedobielych fľašiach bez etikety, embosované vodorovnými pásikmi. Ostatné fľaše vyzerajú ako fľaše na olej, fuj, také by som ja nikdy nekúpil. Také by mali zakázať, lebo ocot si zaslúži šedobielu fľašu.
A to nehovorím o tom ako dlho som nič nevyprážal. Neviem či som na to nejako nemal čas a chuť, alebo som to robil podvedomo pre zdravie, aby si aj srdco oddýchlo od mastného, aj celé telo od karcinogénnych splodín. Možno trochu od oboch. Ale ešte to plánujem, vypražiť si trištvrtekila hranoliek, k tomu štyri malé vyprážané syríky a jednu fľašku tatárskej omáčky. Toto jedlo je proste úplne na vrchole potravinového reťazca. A ja teraz čas, ktorý som ho nejedol rátam už na mesiace. Vo viedni som si to dával skoro každý týždeň. Kúpil si najkvalitnejšie hranolky Mc Cain, ktoré by sa mi samé o sebe takmer nezmestili do 4eurového rozpočtu, k tomu jedno balenie kamoša(cammembert vyprážaný, a veru sme sa za tie roky skamarátil kúúrňa) a tatársku omáčku Spar. Nie preto, že Spar bola lacná, ale preto, že bola DOBRÁ. A to teda bola, to sa môžem zaručiť. A záruka na tatársku omáčku je dôležitá vec. Ešte dôležitejšia ako záruka na pôžičku. O tatárke a o mŕtvych len v dobrom a ani sa o nich nežartuje.
Dnes mi tiež odpísali na koment na birdzi. To sa zasa až tak často nestáva, takže ma to celkom potešilo. Samozrejme som hneď odpísal to najvyberanejšie a najlepšie čo sa v danej chvíli dalo vymyslieť, pravdepodobne je na tom nalepených už aspoň 70 hviezdičiek a 30 narúžovaných cmukov. Aké dobré. Väčšina ľudí tu je totiž v šedej zóne. Že blokovanie im príde ako príliš radikálne a namáhavé riešenie, a na druhej strane odpisovanie im za námahu nestojí. A boh žehnaj týmto šedým ľuďom, lebo stále ma to riadne naserie keď vidím nejakého génia čo si ma zablokoval. Akože fakt? Mňa? Prečo by si ma niekto blokoval, veď potom by som mu nemohol písať komenty. Takýto človek by sa asi neštítil ani ujesť chudobnému zo syra.
Hej, ten koberec zo soba čo som vypral vo vani teraz smrdí po pracom prášku. Takže musím učiniť ťažké rozhodnutie, či s ním ešte raz ísť zápasiť vo vani, alebo ho nechať tak, alebo ho vyhodiť a kúpiť si radšej koberec z ťavy. Upratovanie je v plnom prúde totižto. Myslím, že sa mi konečne podarilo eliminovať všetky ložiská mačacích chcaniek v severnom krídle bytu. Zajtra dorazím to severné krídlo a potom ešte ostáva moja izba. A kúpiť chladničku. Musím vybrať nejakú kvalitnú. Nie preto, že by mi na chladničke nejako špeci záležalo, ale budem do nej predsa dávať tatársku omáčku. A tú nemôžem vopchať len tak hocikde.
Začínam mať pochybnosti o tom či sa môžem stať vesmírom. Včera po ceste z na byt cez alpy som si totiž vytvoril vedeckú teóriu o tom čo sa deje s mozgom keď medituje a prežije to takzvané "osvietenie" a človek sa stane vesmírom. Dúfam, že sa mýlim, lebo ja by som fakt chcel byť vesmír. Lebo ak nie, budem si musieť začať platiť prostitútky a keď sa má spýtajú či mám rád nejaké zvrátené hry tak im poviem, že ja som na oblečky a role play. "Ty budeš drzá školáčka a ja budem...vesmír". "Že som ja predsa len nešla na tú ekonómiu ako mi radili"
Tak ja už asi pôjdem, šak už odbila tretia hodina(a krvavé koleno ešte neprišlo...po anglicky sa tá hra vraj vola Bloody Bones, ak by to niekoho zaujímalo). Možno si zajtra spravím aj desatitý čaj zo žihľavy, čo som si dnes kúpil. Možno mi z neho zabaví.
Medovka Lekárska (Lemon Balm)
Táto bylinka s výrazne citrónovou vôňou má silnú protivírusovú a protibakteriálnu aktivitu, ktorá napomáha pri liečení oparu ("Benediktínka"herpes). Ak ju užívame vnútorne, pomáha pri nervových problémoch a podráždenosti, najmä u detí. Ľudia trpiaci stavmi úzkosti a búšením srdca majú z medovky prospech, pretože pôsobí sedatívne a uvoľňuje nervovú sústavu. Z liehových výťažkov medovky sa vyrábajú veľmi žiadané lieky proti bolestiam hlavy, hypochondrii a hystérii. Je účinná proti nespavosti, melanchólii a depresiám.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
@Limetkajaja Nie, vesmirom sa moze clovek stat len pomocou hlbokej meditacie. Na drogach maximalne pricuchnut k vesmiru a stat sa vicevesmirom. Pan boh zehnaj vesmiru a teda aj mne aj tebe.
Napíš svoj komentár
Pán Boh Ti žehnaj!