Dnes opäť prechádzka. Len hodinová, vyšľapal som zasa miestne alpy, otočil sa na obvyklom mieste a rušal domov. Cestou dolu kopcom som sa snažil príliš nezaťažovať ľavé koleno, nie že by mi to príliš pomohlo, aj tak sa mi zdá, že sa pomaličky horší, ale aj tak. Dnes som videl srnku, keď ma počula utekala do lesa(povedať ostatným srnkám "zasa tu j ten kokot čo nám jedáva z kŕmitka"). A tak to má byť, srnky majú byť slobodné. V poslednom čase som na birdzi a na facebooku videl 2 série fotiek zo zoo. Jebať zoo. Ak to mám štatisticky vyrátať, šanca, že tu v daný deň uvidím srnku je okolo 25%.
Pôvodne som napísal "Zasa tu je ten chlapec čo nám jedáva z kŕmitka. Môj mozog nejako prestáva chápať, že už nie som chlapec a preto musím niečo užitočné robiť , aby som mal dospelácke peniaze a tiež, že ma môžu kedykoľvek odvolať z tohto sveta, lebo na deti sa ešte vzťahuje aká taká nebojová zóna, ale dospelých si svet berie kde len môže. Pingy Čingy, alebo En Ten Tíky, hneď to "spravodlivo" rozpočíta a človek je z kola von. Asi nejaká chyba vo vývoji, alebo kto vie, možno to tak majú viacerí ľudia, že sa cítia chlapčensky a dievčensky aj keď už sú pred tridsiatkou. A najhoršie je keď sa ženy cítia chlapčensky a muži dievčensky, z toho je potom veľká paseka a utínajú sa kundy a penisy. Ale o tom inokedy.
Po tom čo som sa vrátil domov z prechádzky som si dal nejaké kliky a brušáky. Ale to nie je ono. Netreba ma chápať zle, ja si cením, že môžem robiť tie kliky a brušáky a aj ich robiť budem. Len, bolo by treba poriadne kardio. Naozajstné kardio. Beh sa nikdy nedá porovnať s chôdzou. No aj tak. Kým chodím na prechádzky je to dobré. Rátam to ako dobré, akceptovateľné a akú formu sa mi podarí za ten čas vypestovať takú sa mi podarí. Moje srdco to možno časom bude mať možnosť oceniť. Aj keď aj včera keď bolo pod záťažou cítil som zasa pár tupých úderov. Ako keď niekto robí kliky, spraví 9 dobre, ale desiaty odflákne, len sa mykne, trhne sebou na mieste,alebo spraví poloklik a zakričí "desáť". Na tie tupé údery som zvyknutý, tie som mával často vo Viedni, a keď sa mi zdalo, že sa dejú akosi pričasto som radšej začal aspoň na čas behávať a keď forma šla trochu hore, tupé údery zmizli. Myslel som, že keď skončím v práci tak si dám poriadne do tela behom a keď sa to spojí s nefajčením tak za pár mesiacov budem mať srdce zdatnejšie ako kedy predtým. Dosť ma to serie, keď idem hore tým kopcom najradšej by som sa rozbehol poriadne až kým by som nevypľul pľúca von. Posledný krát som tam behal tesne pred novým rokom. Dnes som si na to spomenul, keď som tadiaľ kráčal. Ako som tam v tej treskúcej zime dorazil s fľaškou vody, v dvoch mikinách, a ako ma zadýchaného ščípali pľúca od toľkého chladu vonku. Tomu sa hovorí krása.
Dnes som dočítal knižku "Prečo som prelomil mlčanie" od Mikuláša Černáka. Páčila sa mi tá jeho akčnosť, aj jeho kumpánov. Proste žiadne zábrany. Zatiaľ čo normálny človek by si povedal v nejakom bode "dosť", oni nič. Rozmýšľam aký divný pocit to musí byť, keď človeka napadne, že niekoho zabije a okamžite na to túto myšlienku neskartuje, ale začne ju prehlbovať a plánovať. Ale mali to zaujímavé tí Černákoľudia, proste kopa dobrodružstiev a zážitkov. Pevné nervy. Ja by som sa asi v každej situácii čo bola opísaná posral. A oni nič. Vražda nič. Idú po nich fízli po tom čo plánovali vraždu a šli aj so zbraňami na vec. Oni nič, proste vyhodia zbrane do kontajnerov a pohoda tvária sa že nič. Je po nich vyhlásené pátranie, myslím že v spojitosti s vraždami. A oni nič, idú sa prihlásiť na fízlareň proste. Alebo prestrojení za fízlov ísť vylákať bossa inej mafie za účelom zabiť ho, pohodička. Toľko stresu by moje srdce neprežilo asi ani keby som mal kolená z ocele a behával 1700km. denne.Do Francúzska a naspäť. Chcel by som Mikláša Černáka ako svojho strážneho anjela, to by bolo super.
Koncom mesiaca mám mať narodeniny. 29 rokov. Je to už riadna doba na tejto zemi, aspoň tie roky mi už nikto nevezme, aj keď nie že by som ich nejako veľmi zajebal. Hlavne tých posledných 5 čo som predvádzal to bolo fakt na zaplakanie. Akože hovorí sa, že každý robí čo môže, ale tak niekde má mať človek aj hranice. Fakt by niekde mala byť nakreslená čiara. Ako pri tých vraždách. Mne možno chýbajú v sebatrýzni. Aj keď zasa, čo som mal robiť lepšie? Teraz sa mi tu ľahko mudruje ja kokot (ekvivalent k druhoosobovému "teraz sa ti tu ľahko mudruje ty kokot").
Dnes 16ty deň bez cigy. Ťažká pohodička, no problemo. Ale to sú Košice. O pár dní budem nefajčiť vo Viedni, to je čosi iné. Tam ma bez cigy v hube ani nespoznajú. Ale nemyslím, že by mi až tak jeblo, že by som začal znova. Dnes som poslal tri maily o prácu, aby som im mal čo ukázať na úrade. Škoda, že nemôžem poslať aj nejaké maily, ktoré by mi pomohli u dochtora. Pošleš 10 mailov a môžeš ísť behať. Pošleš ďalších 20 a na rok si imúnny voči aidsu a rakovine. Na dochtora si budem musiet len počkať, kým vojdem do čakárne a potom tam bude on a povie mi "Dobre že ste tu". Aspoň to by som hovoril pacientom ja, keby som bol dochtor, aby mali pocit, že prišli presne v pravý čas. Ani nie priskoro, ani nie neskoro. Aj to neviem vôbec jak sa tam dorozumiem po Nemecky. Moja nemčina znie ako ten desiaty tupý úder srdca. Dúfam, že ma dochtor nepošle preč, že som simulant a že mi aspoň do neho pozrie, že čo sa tam porúchalo, zapálilo, alebo čo tam rastie. Teraz som superháklivý na každé kýchnutie a pichnutie, lebo ešte kedysi dávno som si hovoril, nie že sa z tej Viedne nakoniec vrátim a nakoniec aj s peniazmi ale nakoniec potom aj zdochnem.
Som hladný. Chcel by som jesť. Urobím si zajtra dvojitú hotovú pizzu. A dám si jablko. A hrozno(tentoraz nie vo forme vína). A zapijem to pomarančovým džúsom. A potom si dám zemiakovú polievku bez húb(lebo len takú máme, inak som pro-huby a pro-choice, aspoň čo sa týka polievky a húb, ale asi aj potratov). To je asi tak všetko s čím by som sa chcel dnes podeliť.
Boh žehnaj Republike.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
goodk
5. 4.apríla 2016 03:20
"Mozog! Spánok!", Goodking padne na posteľ v stave okamžitého spánku.
Napíš svoj komentár