ZvyšokSú dve hodiny ráno. A dvadsať minút. A osem minút. A neviemkoľko sekúnd. A už viacej sekúnd. Ale to nie je podstatné, proste je Teraz. A o chvíľu bude Potom a pred chvíľkou bolo. Fuj, nechce sa mi písať nič, ani robiť nič ešte stále. Ale už sa musím ozvať, inak sa bojím, že keby si všimli, že tu nemám nový blog tak by vypli Birdz. Možno to znie trochu egoisticky, ale robím to vlastne pre druhých, veď čo keby vypli Birdz. Ľudia by začali húfne odchádzať na iné stránky, ktoré by pod týmto novovytvoreným náporom skolabovali ako pacient dochtora čo operuje prvý raz. Dochtor sa spýta dozerajúceho lekára "Operujem to dobre?" a vtedy si všimne, že lekár už nie je v miestnosti, pretože práve v čakárni obvoláva známycha hľadá si alibi.
Dnes som zlomil 29 rokov. Presne toľko sa dožila moja babka. Predtým než sa potom dožila asi 150 a zomrela na akné. Na facebooku som šikovne zmenil svoj dátum narodenia, aby ma ľudia PRETO neobťažovali, prípadne pre to, aby keby ma NAPRIEK TOMU neobťažovali, aby som nemal pocit, že prečo ma dopekla neobťažujú. Aj keď ani ja ich obvykle neobťažujem, tak by to bola len reciprocita.
Tak už som 29 ročný zhovadený kokot, ale tú tridsiatku snáď ešte zvesím. Včera som bol orto-dochtorovi zaniesť moje rontgenové snímky. Začal tam na mňa sypať jak zo samopalu, príliš som mu nerozumel, ale podľa nadšenia s ktorým rozprával sa mi zdalo, že sa mu páčia. Mohol som mu povedať "na internete veľa popularity nezožali". Ale som mu nepovedal. Lebo tak či onak, rontgen môjho kolena je dôležitejší ako magnetická rezonancia mozgu tvojho dieťaťa čo sa začalo zo dňa na deň zajakávať. Furt len "Gotseidank toto, gotseidank tamto". Takže asi hlavné veci sú v poriadku.
Porozumel som mu nakoniec, že zhruba je všetko ok, len to ľavé koleno nie je úplne v osi a že aj patella je posunutá kus nabok a kus viac dolu. A že mám robiť strečing a ľahké posilovacie cviky na stehno, bicykel a tak. A že sa na to občas predpisujú injekcie, ale že toto nie je také zlé. Ťažkému zaťaženiu sa mám vyhýbať. A v duchu tejto rady, keď som včera a dnes zobudil....
som si povedal, že idemsťahovať nábytok! Aký výtečný nápad. A tak som začal odmontúvať sústavu skríň zo steny a z mne vlastných dôvodov pátrať čo je za ňou. Lenže život kladie človeku do cesty prekážky. Život kladie starcovi do cesty more a goodkingovi do cesty zošrúbovanú sústavu skríň. Poličky na skriniach sú zošrúbované k sebe, skriňe k sebe, skrine k stene. A ja nemám ani jediný šrubovák. Lenže, nebesá zasiahli. A hneď prvá vec čo som našiel, keď som svojou modernou 80lumenovou baterkou zasvietil za skriňu, bol krížový phillips ktorý pasoval na 80% šrúbiek na nej prítomných. Aké dobré. Aké krížové. Ako výsluch. Ako krížovka ("Cigáni čo kradnú zemiaky. Na šesť...Vegáni...tajnička...Rasizmus").
(Mi tu hraje hudba z Titanicu zmixovaná s gajdami. Oujé. Cítim sa akoby som písal blog na parníku plaviacom sa do Írska. tÍrtanic, Tiertanic, čo je vlastne Archa)
Potom nasledovali hodiny odsúvania, šrúbovania a zmývania za skriňou. Investigoval som a vyšetril záskrinie. Počet prachu za skriňou bol značný. Neviem odkiaľ sa tu do piče furt berie toľo prachu. Celý ten posratý byt vyzerá jak čierne rameno obleku deda trpiaceho lupienkou čo sa práve učesal. Mohol by som tu rozsypať popol oboch mojich dedkov a nikto by si nevšimol rozdiel(odhliadnuc od faktu, že sem aj tak nikto nechodí. Okrem spolku na ochranu zvierat, ktorý na mňa vymýšľa kauzy, tie homosexuálne hyeny, aby im zdochla ich sučia matka na pôrodné bolesti).
Nemal som na výber a spravil jedinú vec, ktorá dávala zmysel. Prišruboval som skrine k sebe, poličky k poličkám, skrine k stene. Takmer do pôvodného stavu, aj keď skúsený zememerač by odhalil isté nepresnosti. Postavil by sa do rohu izby ,zamieril na skrine ten svoj žltooranžový merač, zapol ho. Vtedy by som sa mu do záberu postavil ja a ukázal mu holú riť. O mesiac na to sa dočítam, že v mojom byte našli bohaté ložiská zemného plynu...ale späť k téme. Veci sú na svojom mieste a koleno ma začalo bolieť až na konci všetkého. Veď to ešte nevie koľko pratania a čupenia ho čaká v druhom byte. To by rovno zobralo páčidlo, zajebalo ho medzi chrupavky a snažilo sa odpojiť spodnú nohu od hornej akoby to boli dva vagóny na vlaku prepadnutom na divokom západe jazdcami na koňoch.
Dostal som chuť na dyňu a kolu. Zajtra som si chcel kúpiť celý dyňu a celú kolu a celé ich schlastať, ale uvedomil som si, že cestujem vlakom a nechcem sa tam posrať. To by musel prísť chlapík s páčidlom a odpojť môj vagón od zvyšku vlaku, akoby to bol vagón prepadnutý....Ježiši mária, chcem dyňu a kolu. Ani by som tú dyňu nekráhal. Len by som z nej orezal kôru a vrchnú časť, ktorá nie je taká sladká. Nechal by som len okrúhle sladké jadro. Orezal by som ho ako guľu. A potom by som ho dal schladiť do chladničky tak na 2 hodiny a spravil kocky ľadu do koly. A potom by som si celé to jadro narval do huby jak roubík, zatriasol fľašu s kolou až kým by tlaková ručička na jej etikete nevystrelila do červeného pásma "Danger", priložil by som fľašu k ústam, hermeticky uzavrel perami a nechal nech mi tlak vohná dyňu už zmiešanú aj s kolou až do žalúdka. Vlastne, keď tak nad tým uvažujem, už sa nedivím, že som sa pred rokom dusil hriankou.
Zajtra sa asi zdekujem domov, na úrad sa mám ísť hlásiť aj tak až koncom budúceho mesiaca. Dnes som si tu prečítal 2 statusy o ľuďoch čo si už, alebo si len chceli zmeniť ľudí, s ktorými sa stretávajú. Aký dobrý nápad (ešte lepší ako sťahovať nábytok). Asi sa nechám inšpirovať. Vlastne mi to tkvie v hlave už dlhú dobu. Asi to nemá zmysel byť s niekým, len preto, že sa dlho poznáme, keď si furt len hovorím, toto je nedobre, tamto je nedobre, hento je zle. Desať rokov je síce dosť, ale desať rokov nie je zmluva. A možno keby som mal viac rozumu tak by som to tých 10 ani neťahal. Za každú cenu nič nemá cenu. A vlastne teraz to ani nie je priorita, to len tak spomínam, aby som nič dôležité nevynechal tak jak to má v správnom denníku bejt.
Chcel by som ísť behať. A nájsť si poriadnu prácu. A piť kokakolu. Cola by mi asi mala platiť za to jakú reklamu im tu robím. Lebo keď ľudia uvidia, že Goodking pije kolu tak si povedia "uááá, to je kúl, aj ja chcem piť kolu ako on". Keby som za každé videnie dostal jeden cent, tak by som dokopy dostal asi dva krát po cente. To sú 2 centy. Tu zrobím link na ich hlavnú stránku. A href a href, abo radšej si to nájdi sám, nebudem sa tu ahrefovať jak akokot. Ale spomeň ma, že ťa posielam ja a že chcem svoj cent.
Posledný rok života. Musím si ho dať s plným odhodlaním jakeby som bol moslim. Musím rozpútať peklo, holokaust. Budem žuvať kôstky z broskyne jakeby toboli žuvačky. Alebo možno nie, ešte si to premyslím. Volaj ma rozkladať skríň ty lykožrút. Boh žehnaj tridsiatemu roku, boh žehnaj republike, boh žehnaj všetkým ľuďom čo vedia pískať.
Volaj ma kokot. Finálny čas, 3:33. Niekto na mňa myslí. Volaj ma chumaj ty kokot. Volaj ma předtím i teď, volaj ma teraz a hneď.
P.S.: S tým prvým pásmom to bol ojeb, toto je mimo centra, takže...Revízia cestovných lístkov, ukáž mi svoj cestovný lístok pre druhé pásmo! Okamžite!... Pokuta je vo forme poslania troch tvojich nahých fotiek na moju oficiálnu mailovú adresu pedo@nekro.sm
...Revízia cestovného lístka. Revízia lístkového cesta.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár