Ale vyspal som sa nahovno. Bolo mi kus chujovo a furt som sa budil. Na dve sekundy sa mi zdalo, že sa mi zasekla hlava. Pozrel som do tmy pred seba a mal som pocit ako keď sa človek pozerá na tú farebnú pískajúcu guľu na STV, keď nič nedávajú. Ale keď nič nedávajú v mojej hlave tak je to divnejší pocit, než vidieť to v telke. Možno sa človeku môže naozaj zaseknúť hlava, akože blue screen. Som rád, že som si nedal desatitú Medovku ako som plánoval, lebo to by mi asi fakt bolo špatne.
Po zobudení som sa doteperil do kuchyne a pozrel sa na na stole položený chlieb(NANANANANANANA stolé. Stolé neznie tak superhrdinsky ako Batman. Superhrdina Stolé). Vtedy ma napadlo kúl prirovnanie. Chlieb tvrdý ako úchyt na lezeckej stene. Avšak až teraz si uvedomujem, že to nebol môj nápad a bol som len zmanipulovaný. Pretože sa mi snívalo, že leziem na vysokej lezeckej stene , uvoľnil sa úchyt, ostal mi v ruke a ja som spadol. Lebo šecko so šeckým súvusí a náhody neexistujú a ten úchyt ostal uviaznutý v mojej hlave až kým nevyplával na svetilo sveta v podobe tvrdého chleba.
Potom sa mi snívalo, že mám ekzém na prstoch na rukách a rozšíril sa mi. Mama mi povedala "Vidíš, to preto, že si s tými ekzémami nič nerobil, teraz ich máš na ruke 15 a o chvíľku sa premenia na rakovinu", a ja som si myslel, že čóóó? Ja nechcem ekzémovú rakovinu. A potom som sa zobudil.
Včera som tiež zažil svoje inteligenčné minimum. Akože také naozajstné, kedy si človek povie, či ešte má vôbec cenu snažiť sa vôbec rozmýšľať a uvažovať do budúcnosti o práci alebo kariére vyžadujúcej akúkoľvek mieru inteligencie. Pri upratovaní som totiž našiel narodeninové prianie uložené v obálke. Na obálke bolo napísané "Pre Petra k" a v druhom riadku bolo "50tke". A ja rozmýšľam nasledovne. Môj otec je Peter. To by asi mohlo byť pre neho. Lenže on sa nevolá Peter K. Kto do pekla je Peter K.?! Sedím tam s tým listom asi 2 minúty a lámem si hlavu. Možno, že to rodičia písali niekomu inému, nejakému Petrovi K. Lenže je to divné, lebo časovo by to aj sedelo do toho obdobia keď tu bývali, že je to k otcovej 50tke. K otcovej päťdesiatke...Momééént K 50tke? Kúúúúrňa.
Dnes som zablúdil aj na svoje nezamestnanecké konto. Poslali mi tam pracovnú ponuku za 1800 eur mesačne. V Rakúsku za prácu programátora to je taký ekvivalent slovenských 700 eur v hrubom, čiže v preklade veľké hovno. A takých ponúk sa bojím, lebo na také miesto zoberú bárskoho, lebo nikto normálny tam za ten plat nebude chcieť ísť robiť. Možno nejaký pokurvený absolvent. Vyhovoril by som sa, že nevyhovuje mojej kvalifikácii, ale keď oni tam nemajú prakticky žiadne nároky na schopnosti. Veď ako by aj mohli, keď ich mzdová stratégia spočíva v "A zvyšok výplaty vám dáme v pestrofarebných gombíkoch". Akože nemal by som problém ísť im tam ukázať svoju zaseknutú hlavu na pohovor, urobiť zlý dojem.
"Prepáčte, ale dnes som už mal príliš veľa medovky" a zaspal by som v uprostred pohovoru. A keby ma zobudili ešte by som dodal niečo neakceptovateľné
"Neznášam dojace ženy!", prípadne rovnako neakceptovateľné
"Milujem dojace ženy!"
Túto formulku je najlepšie povedať veľmi neurčito, aby nebolo jasné, či milujem dojace ženy preto, že neprikrmujú svoje deti továrensky vyrábaným mliekom, alebo kvôli tomu, že prejavujú nehu a starostlivosť, či preto, že ma to sexuálne vzrušuje.
Tesne predtým, než ma stihnú vyhodiť vytiahnem balíček kariet.
"Hráte bakarat?"
Avšak zúčastniť sa pohovoru, to znamená merať ďalšiu cestu do Rakúskej Republiky (a nielen merať ale si ju aj pekne odcestovať). Zrejme im tam napíšem vo svojej najhoršej nemčine a pripnem svoj najhorší životopis, ale pochybujem, že takých lacných ľudí to odradí a tú cestu budem musieť podstúpiť. Mal by som si vybaviť falošný výpis z registra trestov. Taký kde by som mal zapísanú dvojnásobnú vraždu. Opýtali by si ho odo mňa, ja by som im ho cez stôl podal a ešte by som sa sebavedomo usmial. Oni by úsmev zo slušnosti opätovali, otvorili spis a
PREBOHA!
"Čo sa deje? Mám niečo na tvári? Dočerta, vedel som, že nemám jesť ten čokoládový puding pred pohovorom, veľmi sa ospravedlňujem".
Aj keď v dnešnom svete plnom politickej korektnosti by si povedali, že každý si zaslúži druhú šancu. A nemali by sme ľudí súdiť podľa ich kriminálnej minulosti. Alebo podľa ich názorov. Tobôž nie podľa ich činov. Ľudí by sme mali súdiť podľa...vlastne si treba uvedomiť, že všetci ľudia sú super a chcú blaho pre celú zem. Jupííí. Ale niečo ti poviem. Vieš čomu verím ja? Ja verím len sebe a svojej baterke Ansmann Future 2 AA+. To je to čomu verím ja! To už trochu klamem, v seba nemám žiadnu dôveru, ale tá baterka je fakt dosť dobrá a vôbec nie drahá.
Pozerám si novinky môjho facebookového kamaráta. Už veľmi dlho som ho nevidel, ale pridal nejaké nové fotky. Znova tam je tá jeho celkom dobre vyzerajúca kamarátka. Dokona ho pozvala na oslavu narodenín. Oou. Hovoril som si, že by sa s ňou mal dať dokopy. U žien nikdy nemal veľký úspech, ale inak to bol celkom pohoďák, aj svaly na rukách mal. Aj prácu si našiel. Takú s ktorou si človek nie každý deň kúpi mäso, ale s ktorou je každý deň na stole aspoň teplá polievka. A tak ma teraz osobne štve, prečo nezbalil tú kamarátku? A viem, že nie, lebo keď sa pozriem na jej profil, vidím, že tam má fotku s iným chlapíkom. Chlapík je modrooký blondiak. Pripomína vychudnutého Švéda. Možno sa volá Bjorn. S tým kamarátom som sa nevdiel už možno 5 rokov a netuším čo robí, ale niečo mi hovorí, nejaký šiesty zmysel, možno jeho pohľad z tých fotiek s ňou, že ju chcel, túži po nej, ale ona je už zadaná. Možno dokonca chystá svadbu. S tým Švédom. Bjorn s jeho Bjornským obočím o hrúbke chyby v písanke cigánskeho žiaka v pomocnej škole. A môj kamarát na tú svadbu príde a bude tam stáť jak tĺk. Farár sa opýta či má niekto námietky.
"Ja", zamrmle mimovoľne, bez toho, aby dal povel svojim perám. To "Ja" je tak slabé, že sa na neho uplne len niekoľko očí z celej sály. Tie, ktoré stačil zachytiť, tento zúfalý vzdych.
"Ehm, eeecht, prepáčte", povie a bude sa ďalej tváriť, že si len odkašľal. Aké zlé. Farár bude pokračovať v obrade, nevedomý si tejto spravodajskej hry čo sa rozbehla v jeho kostole.
"Bjorn, beriete si tu prítomnú..."
Achjaj, je 13:17 a môj deň sa práve začína. Musím pokračovať v prataní. Včera som chcel vyhlásiť severné krídlo bytu za vyčistené, no keď som po troch hodinách upratovania izby spravil inšpekciu, začuchal som zasa stopu mačacieho moču. Kolaudácia sa preto odložila na dnes. Podozrivá je biela skriňa v rohu, naplnená po okraj knihami rôzneho, zväčša poučného charakteru. Mám rád keď cítim silný mačací moč, alebo žiadny. Nemám rád keď cítim niečo akoby mačacie, že si nie som istý či je to sekundárne ošťané, alebo či som včera len vypil príliš veľa medunky a mám halucinácie. Ale každé podozrenie musí byť prešetrené a každá vec je vinná z mačkomočizmu, až kým jej nie je dokázaný opak. Musím už pratať, onedlho ma možno odvoaljú do tej skurviedne, tak nech to všetko stihnem.
Boh žehnaj Republike! A nech Republika žehná Bohu!
P.S: Dojace či dojčiace?
P.S2: Teraz som si uvedomil, že môj opis Švéda nie je správny. Švéd má predsa tmavú pokožku, hrubú čiernu bradu a turban.
EDIT : Pozitívny nález v bielej skrini v rohu izby. Niektoré knihy vyhodené. Jedna kniha prekonala radikálnu amputáciu časti obálky nožom. Prognóza veľmi priaznivá, onedlho bude sektor čistý.
Blog
8 komentov k blogu
1
notme
10. 6.júna 2016 18:51
ked sme pri zle platenej praci, uplne ma fascinuju zilinske pracovne ponuky zo siemensu ci azetu za 650 v hrubom. konci tam nie zanedbatelna cast nasich inzinierova mne vzdy napadne, ako niekto moze zit s pocitom, ze isiel studovat informatiku aby mal prachy, zabil 5 rokov na nie uplne lahkej skole a po tom vsetkom skonci v praci, ktora mu nezaplati ani len tu teplu polievku, lebo mu po zaplateni najmu uz neostane na plyn. a ako sa asi citi, ked sa pozrie na 17 rocneho webdevelopera, ktory za 5 hodin tukania do wordpressu vezme 5 stovak. ja by som si za prvu vyplatu kupil zbran, za druhu naboje, a potom by som sa zastrelil.
2
@Notme Tak nie kazdy sa vie predat. Mne sa nechutnejsi vidi pripad ked sa niekto vie len predat, a potom hovno z neho. Ale tak treba kazdemu dopriat co si zasluzi, sak zasa ten wordpresak si mozno zhana klientov s takou vervou ako ten druhy programuje. Ale raz sa budeme mat vsetci dobre ak budeme kricat "Zapadne platy, Slovenske ceny ,zapadne platy, slovenske ceny!".
3
ja som si vsimol, ze mnohym velmi schopnym ludom chyba ctiziadostivost a schopnost sa predat. je mi az trapne, ked si vezmem, kolko penazi beriem za svoj wannabe freelancing a vidim ludi, co by tu istu pracu spravili dvakrat lepsie za polovicu casu, ako chodia na cele leto otrocit do anglicka. hold, velke firmy si tento fenomen zjavne vsimli tiez, a tak maju kvalitnych programatorov za smiesne naklady. akoze nieze by som sa stazoval, pre mna je len dobre, ked si programatori schopnejsi odomna povedia, ze nechcu byt mojou konkurenciou ale z objektivneho hladiska je to ozaj blbe. zohnat si klientov a komunikovat s nimi je sice umenie samo o sebe, no ani zdaleka nieje hodne takeho drastickeho rozdielu v plate, nehovoriac o volnom case. ale tak darmo, svet nieje fer. co si nevies vybojovat, to nemas.
4
@Notme Tak nikto nema vsetko. A tebe sa nemusi zdat az take tazke zhanat klientov, pre niekoho to moze byt velky problem. No ved to este uvidis co si vybojujes a co si nevybojujes, ale ja hovorim ze kym je clovek pekny a bohaty nic zle sa mu nemoze stat(okrem leteckych nestasti, to je vynimka, tam je to v rukach bozich), takze sa snaz riadit tymto pravidlom.
7
Kámo, mačacieho smradu sa nezbavíš. Mačací moč je ako Ježiš - večný, stále v našej blízkosti.
8
@Antifunebracka Keď už vieš kde ten moč je tak sa to dá vydrhnúť, alebo vyhodiť ten predmet, len nájsť tú škvrnu je kurváreň. Je to zlo veru. Všecky mačky treba poslať na Melmak.
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia