Tak som pripravený na odchod domov, samozrejme som ho odložil, kvôli neporiadku a, že som nevedel čo vlastne chcem zbaliť a na noc už nepôjdem, to nerobí dobre na srdcia, srdce musí v noci spať. Radšej si napíšem blog a možno si pôjdem dať Fantu do mekdonaldu. Som závislý na cukre. Ale len v noci. Ráno by predo mňa mohli postaviť holú ženu posypanú cukrom a ani by som o ňu nezakopol (a ak áno, len preto, že som nešikovný a nie preto, že má veľa kalórií). No keď slnko zapadne, zrazu dostanem neuveriteľnú chuť na kokakolu. Práve keď by som ju nemal piť. Srdce musí v noci spať a nie punpovať nafetované kofeínom. Škoda, že aj pre ľudí nevymysleli kofejín, aby sa im chcelo pracovať.

Uvidím či odolám cukrovej chúťke, lebo dnes som chcel meditovať. Počul som, že vraj keď človek medituje, stane sa vesmírom. A ja by som chcel byť vesmír. Lebo je lepšie byť vesmír ako Goodking, človek vybaví viac vecí, je na všetkých miestach naraz, takže nemusí cestovať furt jak kokot (Kokoty môžu cestovať len ak sú doprevádzané nejakou osobou. Keby bol vo vlaku čistý kokot položený na sedačke, ľudia by začali panikáriť. Kokoty musia cestovať v utajení, netreba ich nikde ukazovať. Nepomôže ani keď im človek nasadí klobúk a slnečné okuliare).

Ako oni hovoria, že trvá roky až desaťročia kým sa človek stane vesmírom, ale ja nemám toľko času a ak pôjdem dnes do mekdonaldu tak budem rád ak si nájdem pol hodinu. To by malo stačiť. 

Dnes som zablúdil, okrem iného, na stránky zdravotnej poisťovne, že koľko budem platiť poistku a jak vlastne platia samoplatci. Nejaké pičoviny o tom ako sa ráta základ poistného, od 60 do 600 eur. Ono sa to ráta kúúrňa, keď som si platil poistku pred rokmi tak som proste platil nejakých 30 eur a nič som nemusel nikam nosiť ani rátať, proste 30 eur a dovi. A odtiaľ som sa preklikal ešte na strašidelné stránky o daňových priznaniach. Myslím, že som si neodhlasoval bydlisko z SVK tak dúfam, že som nemal podávať nejaké daňové priznanie na Slovensku. Ako by povedal Štefan Harabin "Skončíš v base ty hajzel". Aj keď sa za ňu modlím, tak Ja vôbec neviem ako funguje republika a ani ako funguje hocičo. Všetko mi pripadá také zložité. Ako ten týpek v labyrinte čo mal klbko v ruke, blúdil po labyrinte a hľadal minotaura. A ako závistlivému človeku mi to nevadí najviac. Najviac mi vadí, že okolo pobehuje kopa ľudia čo rozumejú republike. Zakladajú si firmy doma aj v zahraničí, robia účtovníctvo, vedú súdne spory, prerábajú byty a kupujú si autá, pozemky, stále niečo niekam registrujú, nosia nejaké papiere odtiaľ tam a potom odtamaď tu. 

Podľa mňa vesmír ani nie je zložitý, tak ako sa všetci tvária. "Vydá nám vesmír svoje tajomstvá?", vídam občas článok v novinách. "Vedci sa snažia prísť na podstatu vesmíru". Pičoviny. Zložitá je republika. Vesmír mi svoje tajomstvá vydá kedy budem chcieť, možno po dnešku dokonca ja budem vesmírom, ale republika mi svoje tajomstvá nevydá nikdy. Ale tak môžem študovať republiku. Môžem. 

Tak už pôjdem. Boh žehnaj republike. Boh žehnaj kokakole o polnoci.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár