Zaplať koncesionárske poplatky ty ko...ncesionár

Dnes to bol zlý deň kúúrnik. Celý deň som rozmýšľal či mám maľovať izbu v Rakúsku abo ne. Dôvody na to maľovanie sú zložité tak ich nebudem opisovať, len že je to otázna otázka. A tak som celý deň prejebal tým, že som si hovoril na striedačku "premaľujem ju", "nepremaľujem ju", "premaľujem ju", lebo mám v hlave namiesto mozgu margarétku, ktorej sa, keď príde čas rozhodnúť sa trhajú lupene. Ľúbi ma, neľúbi ma, tie som už dávno dotrhal, nikto ma neľúbi, ani sa im nedivím, ani ja sa neľúbim. Už som v takom štádiu, že mám občas škodoradosť z toho keď sa mi stane niečo trochu zlé (s viac zlými vecami so sebou zatiaľ súcitím). Deje sa to sporadicky, ale páči sa mi to, lebo namiesto toho, aby som musel obhajovať svoje idiotské činy, rozhodnutia, prípadne nedochvíľnosť, sa len pozerám a hovorím si "tak ti treba ty kokot". Aké odľahčujúce, ale zase aj nepekné, veď ja som tiež ja, tak nemal by som na seba nadávať. Pár krát som mal dokonca "schizofrenickú" chvíľku. Najprv sa spičujem "tak ti treba ty kokot" a hneď aj kontrujem "čo tak mi treba, drž u piču, tvoj dedo je kokot". Je zlé, že nad najjednoduchšími otázkami dokážem presedieť noci aj dni. Niekedy vlastne aj tak bez konečného rozhodutia. Tentoraz som sa po celom dni rozhodol, nepremaľovať. Zlé rozhonutie. Tak isto ako by bolo zlé, keby som ju premaľoval.

Ale to bolo nič, až večer prišlo hlavné predstavenie. Hľadal som na amazone, kde mám darčekovú poukážku na 130eur, ktoré netuším ako minúť,  že koľko stoja husle. A vtedy sa mi zablýskalo v hlave...hej Goodking, veď si mal v schránke lissssst, zákerný hadí lisssst. Od GIS, chujov čo vyberajú koncesionárske poplatky. Sú to tí ití koncesionári, ktorým som neráčil za 4 a pol roka čo tu som odpísať ani na jediný list čo mi poslali. Ale to som bol mladý a nerozvážny. Trochu ma ukľudnilo, že mi začiatkom tohto roka volali a ja som im povedal, že nemám ani telku ani rádio a ešte som sa pýtal, či im treba niečo poslať, alebo niekde to nahlásiť. A chlapík, že nieeeee niééééé kdežéééééé (počuli ste ho chlapi, on to chce nahlááásiť, sa asi zbláznil, nahlásiť neexistujúcu telku a rádio hehéé). A teraz otváram list zalepený chamtivými úradníckymi slinami. Mám im dať do 12tich dní vedieť či mám abo nemám rádio a telku, bo inak mi hrozí pokuta do 2100 eur. Kúúúrňa Goodking, 2100 eur to je dosť,ešteže máš tých 12 dní na to aby si im odpísal. Ešteže máš tých celých 12 dnííí, to je super, nie?  Nie týždeň, ale rovno dva, to je človeku sveta žiť. Tucet dní od kedy otvoríš obálku až do...moment, myslím že to nie je odvtedy odkedy tu obálku otvorím ale...kúúúúúúúrňa, kedy mi ten list došiel a ja som tu nebol celý mesiac. Skočil som po tom liste jak líška po zajacovi v snehu a tramtadadá, pred necelým mesiacom. Juchú, takže už teraz meškám týždeň a pol. Moja chyba, a veď keď som už platil stopäťdesiat eurovú pokutu za psa, ktorého nemám, prečo by som nezaplatil aj za telku a rádio čo nemám. Ale dobre no, tu im musím uznať, že čakali štyri a pol roka, mohli síce aj trochu viac, ale tak niektorí ľudia majú trpezlivosť trochu kratšiu, to chápem, žiadna zlá krv medzi nami. Kokoti vyjebaní.

Najhoršie je, že kvôli takým pičovinám sa bojím ísť domov na 2 mesiace. Na úrade práce mi totiž napísala teta ďalšie stretko až na 15.Septembra! Takže 2 mesiace by som tu nemusel páchnuť. Akurát, že čo keď mi za tie 2 mesiace nahádžu do schránky 20 pokút, 17 predvolaní na súd, zavolajú na mňa zasa veterinu, a stavím sa, že aj keď to zajtra nahlásim tak mi z GISka pošlú kontrolu. A kontrole je veľmi ľúto keď nie je človek doma. 
"Neboli ste doma? Tak to nám je veľmi veľmi veľmi ľúto. Tak veľmi ľúto...a teraz zaplaťte 2100 eur", a pritom si budú hladkať bradavky ako v tej časti Southparku. 
Nech si strčia tú ich televíziu ORF či čo to majú. Kde celý deň len točia bačov jak jebú ovce a potom pohľad na Rakúske pastviny, kde tentoraz bačovia jebú kravy s podtitulom "Shocking news", či vlatne "shockierende Neuigkeiten" a vyvetlivkou, že bačovia jebúci kravy sú zoofily, lebo normálne je jebať ovce. ORF, to je skratka "Pay us ORF uck you". 

No dobre, ja viem, toto je moja chyba, ale stále som najebaý kvôli tej pokute z veteriny, za psa čo nemám, tak už hocičo mi Rakúšania pošlú tak pre nich nemám dobrého slova. Furt som len nervózny, keď mám niečo poslať úradom, abo dakde dačo ísť vybaviť. Nemám na to v mozgu obvody. Neexistujú. Neviem kam ísť, kam kedy zavolať. Nerozumiem čo odo mňa chcú, ja som slobodný človek prečo odo mňa vôbec niečo chcú? Ani po Slovenky im nerozumiem, nie ešte keď to tu lúštim po Nemecky. To je na tom najhoršie, že mi chýba tá časť mozgu. Dobre, keby som mal zaplatiť 2 tácy tak sa už neposeriem. Ani keby som mal ďalšie 2 zaplatiť daňovákom na slovensku. Ani keby som mal ešte 2 zaplatiť za possraného neexistujúceho psa. A ešte dve na podporu charitatívneho spolku "fajčiari bankoviek", ktorí zbierajú peniaze aby si mohli pripaľovať päťstovkami. Ale len RAZ a dosť. Lenže ja tomu proste nerozumiem a chce sa mi z toho grcať už len keď vidím hocjaký papier z úradu. A tak viem, že nabudúce mi zasa dôjde dajaká pičovina a ja ju nejakým spôsobom zle pochopím, odignorujem, alebo niečo nevybavím a zasa odo mňa dakto bude dačo chcieť. A potom zasa a znova a potom zomriem a potom ma exhumujú, že som nevyplnil úmrtný list a keď ho vyplním nechajú ma zomrieť znova a potom ma znova oživia, že som ho vyplnil zle. Fuj. To ešte len keď budem mať podať daňové priznanie a budem na to potrebovať nejaké dokumentes z Rakúska, to bude pravá sranda. 

Furt som závidel byrokratom čo v tom vedia chodiť. Týpek čo je živnostník na Slovensku, potom v Rakúsku, lebo to je lepšie, nakoniec si spraví SROčku, lebo sa to viac oplatí, ešte sa pohrá s daňami a nakoniec má preplatok. Alebo kolegov kamoš, Nemecká firma ho dajako odžubala a tak sa s nimi hneď šiel súdiť do Nemecka, zavolal si ako prekladateľa toho môjho kolegu, ešte aj nejako vybavil, aby mu preplatili náklady a prekladateľovi tiež.  Stavím sa, že si to ešte dá nejako potvrdiť na ambasáde a keď si po neho v 80tke príde smrť tak jej ukáže potvrdený dokument, že bol na súde a tak ho nechá žiť ešte 40 rokov. A mne tá smrtka pošle papier, že nech vyplním tlačivo, že koľko mám rokov, lenže ja si ho nevšimnem a tak ma rovno zoberie na druhý svet. 

 Ale aby som len nepindal. Je to už tri a pol mesiaca čo nefajčím. Včera som si hovoril aké super, že už väčšinou ani nemyslím na cigu a hodinu na to som našiel v skrini starú škatuľku Cameliek. Asi 4 hodiny som chodil po byte s cigou v ústach a tváril sa že fajčím. Se vším všudy, ťahanie, vyfukovanie, gestikulácia s cigaretou medzi prstami. A od minulého piatka ani nepijem. Tak to už hej. Úspechy hodné prvej triedy na základnej škole. Ale tak každý musíme niekde začať. 

Fuj, už tu nechcem byť ani deň v tom skurvenom Rakúsku,je mi tu zo všetkého zle. Pozriem tam, zlá spomienka. Pozriem tu, zlá spomienka. Všetko zle. Budem na tú svoju debilitu musieť vyvinúť liečbu kurnik, lebo takto sa žiť nedá. Je to ťažké, keď je človek debil, fakt je to ťažké. Ale musí existovať nejaká terapia. Len tiež nebudem žiť do stovky, tak by som sa s ňou mal poponáhľať. Zdá sa mi, že sa to aj trochu zlepšilo za tie roky čo som tu bol nútený dennodenne rozmýšľať, ale tak z praveku je dlhá cesta. Celý ten čas som si myslel, že som viacmenej normálny človek, až po týchto ťažkých rokoch mi dochádza, že nie som. Tak možno boli predsalen na niečo dobré. Lebo až keď si poškodený mozog plne uvedomí stupeń poškodenia môže sa začať opravovať (alebo nemusí). Teraz sa cítim veľmi zvláštne. Ani nie zle, skôr odpojene, nijako. Nemám blízkych kamarátov, nemám prácu, a nemám ani stále bydlisko, stále migrujem medzi troma miestami. Je to veľmi výnimočný stav, ktorý som nikdy predtým nezažil. Cítim sa ako odpojený od sveta, akoby ma nikde nikto a nič nečakalo, nič čo by som musel a mal spraviť, nikto koho by som mal stretnúť, nikde kde by som mal byť. Vznášam sa v medzipriestore len tak a nič sa nedeje.Všetko je zamrazené na -18 stupňov celzia, teplotu kedy sa vraj zastavujú biologické pochody. Ani zdravie sa nemení, k lepšiemiu, ani k horšiemu, je každý deň, týždeň a mesiac rovnaké, ako mesiačik mandarínky plávajúci v konzerve. 

Až keď mi napíše "Rakúska Republika" vrhne ma to zasa trochu do reality, že  kurva prešlo pol roka a nič som nespravil a peniaze mi tiež nebudú stačiť večne, hlavne keď budem platiť nejaké oneskorené pokuty. Alebo keď mi zavolá teta, že kedy môže priviesť záujemcov prezrieť si byt. To som ešte teda zvedavý jak to bude s tým bytom xixixi. Kúúúrňa, potrebujem ten protijed, antivitamín. Antivitamín proti debilizmu a zlému životu. Kúúúrnik, pripojce ma zasa do toho matrixu



Pustím sa do vývoja antivitamínu hneď zajtra, sľubujem. Hneď ako pozmývam, zavolám do GISka a stotrinásťkrát si rozmyslím či premaľujem, alebo nepremaľujem izbu a sedemnásť hodín budem rozmýšľať či si kúim husle, alebo čítačku na knihy, alebo nič. A teraz hudba hraj! Slák sláčik hraj! Na dobrú noc. Lebo Ide sa spať. Ale šte predtým........sa stanem vesmírom, oujé.  A teraz už vážne, slák hraj!

 Blog

7 0 1 0 4

Komentuj

19 komentov k blogu