Bosana

                                                                 

Chodí bosá a má plavé vlasy. Túla sa nocou a ranným brieždením, videli ju pod vodopádom, ale aj v zrúcaninách hradu Pustá Hôrka. Hovoria jej Bosana. Kto to je, nikto nevie, iba toľko, že je krásna a plachá.

A mne sa zjavila tam, kde som nečakal – pod machnáčom. To je taký veľký smrek, je celý obrastený machom, ktorý z neho visí ako zelená záclona. Chodím tam na huby, do starého lesa, lebo je to ďaleko, tam sa nikomu nechce.

„Dobrý deň!“ pozdravil som ju, ale skôr by sa zišlo prosté „ahoj“, veď je to dievča.

Iba sa dívala tými obrovskými očami, bez strachu, bola možno zvedavá.

„Ja som tu na hubách,“ ospravedlňoval som sa, aj keď nebolo za čo.

Bola skutočne bosá, takto zblízka ju možno ešte nikto nevidel. Tajomná a plachá, ale ako je možné, že také dievča vôbec existuje?

„Ty tu bývaš?“ spýtal som sa.

„Čo tu chceš?“ povedala náhle, akoby ma nepočula.

„Chodím sem. Ešte si ma nevidela?“

Takmer nebadane pokrútila hlavou. Zrejme som ju zaujal, lebo jej oči sa ešte zväčšili úžasom.

„Nie, ja som tu ešte nikoho nevidela.“

Na nohách mala prilepenú živicu a vetvičky. Ako to, že ju to nepichá?

„Prečo chodíš bosá?“

Vôbec si nevšimla moju otázku. Úplne som ju zaujal, aj keď neviem čím. Zrejme skutočne dlho nikoho nevidela.

„Nechoď sem,“ povedala. „Ja za bieleho dňa netancujem, ale keby si prišiel o polnoci za mesačného svitu, pojala by som ťa do tanca. Už by si nikdy nemohol odísť.“

To mi čosi hovorilo, aj keď ja rozprávky už dávno nečítam. Nechcel som ju uraziť, tak som iba mlčal.

„Choď preč, než si to rozmyslím,“ povedala a zmizla v húští. Za jej bielym rúchom sa vzniesol kŕdeľ motýľov.

Snívalo sa mi to? Asi áno, ležal som na tráve pod machnáčom, celkom nepochopiteľne som zaspal. Bol to zrejme sen, ale prečo tam v tráve ležalo len tak množstvo rozhádzaných húb? Kde sa vzali, a kde sa vzala tá biela stuha? Mala ju vo vlasoch, to si pamätám. Teraz ležala na zemi pri mojich nohách.

Tie huby – nič im nebolo, dal som si ich na večeru. A bielu stuhu mám v izbe na stene spolu s fotkou machnáča. Je neuveriteľne krásna, tá stuha. Ktovie, kto ju stratil.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu