Čo by sme mali robiť, keď už ide tá tretia svetová? Vo filmoch ukazujú, že vyhadzujú peniaze, že pijú do nemoty a užívajú si posledné zvyšky života. Ja myslím, že by sme sa mali naposledy s niekým milovať. Ale s kým?
Už viem, tá čašníčka. Dominika sa volá. Nebol som za ňou už rok. Tak idem. Vtedy mala bledomodré elasťáky. Ja som ešte nevidel niečo tak nádherné! Ani som dovtedy nevedel, že bledomodrá je tak úžasná farba. Skoro som sa nechal od nej zbaliť. Našťastie ju tam balili všetci, takže som potichu prekĺzol do kúta a venoval sa svojim surfovačkám. Ale nešlo to, stále som jej hľadel niekam do oblasti lona, všetko bolo vidno. Asi aj odkiaľ pokiaľ sa holí. A ona urobila takú tú pózu, že: Ale som úžasná, však? Urobila ju pre mňa, pred všetkými chalanmi. Náhle sa zastavila a dívajúc sa výlučne na mňa, nahodila postoj modelky, čo predvádza bledomodré elasťáky.
„Dáš si kávu?“
Dám si čokoľvek. Dnes si nevyberám, keď už ide tá tretia svetová. Dominika sa volá, s ňou chcem stráviť posledné chvíle na tomto svete.
„Ahoj. Dáš si kávu?“ víta ma medzi dverami a je voľajaká smutná. Nemá elasťáky, a už vôbec nie bledomodré. Má károvanú minisukňu.
Keď mi doniesla kávu, chcel som jej to povedať. Že ako začal sa útok, ostávajú nám posledné chvíle a o pár dní bude aj tak po všetkom.
„Prečo si taká smutná?“ pýtam sa jej. „Minule si žiarila ako slniečko, všetci ťa obdivovali, tvoje zlaté vlásky mám stále v pamäti. A stužku! Mala si vo vlasoch tmavomodrú stužku!“
Náhle si sadla. To ešte nikdy neurobila. Sadla si oproti a bolo jej do plaču. To asi kvôli tej vojne.
„Nikto ma nechce!“ vybafla.
Prečo by ju niekto nemal chcieť? – uvažujem. Je tak nádherná! Všetci ju chcú, určite! Celý svet!
„Akože nechce... Všetci ťa chcú!“
„Hej, tak do postele.“
To áno, do postele ju isto chce každý, aj ten dedko o palici. Veru, tak som sa na to ešte nedíval.
„Si príliš krásna, to preto,“ hovorím.
„A čo sa mám zohaviť?!“ vyriekla a myslela to vážne. Že ako vytiahne žiletku a doreže sa.
„No a ako by si to teda chcela?“
„Ako, ako... Predsa navždy! Vydať sa chcem, tak!“
Aha, to preto ju nikto nechce. Už to chápem. Ale mne to nevadí. Som dostatočne šialený, aby som sa s ňou oženil.
„Tak ja si ťa vezmem, ja! A už neplač.“
Naozaj plače, aj si utiera nos. Však prečo by som si ju nezobral? Ak jej to má urobiť radosť... Je úžasné urobiť niekomu radosť v predvečer tretej svetovej. Neviem si predstaviť krajší záver života, než urobiť šťastnou túto ženu! Určite si ju zoberiem, čím skôr, lebo zajtra môže byť neskoro.
„Idem ti doniesť popolník,“ povedala a konečne sa aj trocha usmiala. Potrebuje ho pre seba, lebo veď ja nefajčím. Asi budeme dlho rozprávať. Kam pôjdeme na svadobnú cestu, a tak. Bol by som rád, keby súhlasila s Korfu. Ja milujem ten ostrov, nikdy by som si iný nevybral. Dúfam, že to stihneme ešte než vybuchne prvá vodíkovka
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
odpadspolocnosti
18. 4.apríla 2018 10:24
Pekne a asi je to nejaka zvlastna zhoda okolnosti ale z Dominikou by som chcel stravit posledne chvile v zivote a zomriet vo vzajomnom objati.. Je uzasna. Hoc som ju nikdy nevidel poznam jej dusu je nadherna a navzdy vypalena do mojho srdca. Milujem ta.
Napíš svoj komentár