Že vraj niekto skočil pod vlak. Stojíme celú večnosť, obzerám si gaštan pri trati, ako mu schne lístie. Gaštany hynú, majú takú chorobu. Ľudia vo vlaku sú nesvoji, ako keby sa ich to týkalo, tá smrť. Pod vlak skočil jeden z nich. Nie ten, v tom bavoráku, ani majiteľ tej ohromnej vily v novej ulici, ale taký obyčajný človek, čo cestuje vlakom. Možno ho poznali.
Keď už asi pozbierali, čo sa dalo, vlak sa pohol vpred. Ďalšie vlakové súpravy za nami priebežne púšťali tiež. Život tisícov ide ďalej, smrť jedného zastavila čas. Isto nikdy na seba tak neupozornil, ako v posledný deň svojho života.
Keby sa to stalo raz, človek si to bude navždy pamätať. Ale deje sa to často. A potom už sa na jednotlivé smrti zabúda.
Na inej trati... nuž keby som šiel tým skorším spojom, nezastihne ma to. Sotva sme vyšli z Bratislavy, vlak sa zastavil. Vlastne sme boli ešte na predmestí – v Rači. Pred nami už dva rýchliky stáli. Hodinu sa nič nedialo. Doslova nič. Len tá drobnosť – niektorí ľudia si otvorili a šli pešo krížom cez trate. Asi na autobus. Niekto musel odblokovať dvere, inak sa vystúpiť nedá. Alebo dá? Rušňovodič už mal v tom svoju prax.
Po hodine: „Vážení cestujúci, na trati sa stala nehoda. Prosím, nevystupujte.“ Ako z grotesky. Život je niekedy smiešny. Stáli sme ďalšiu hodinu.
Ten chaos za nami i pred nami som si radšej nepredstavoval. Konečne sme sa pohli. Ale dozadu. Myslel som, že cúvame. Ale nie, my sme cúvali stále a stále, až sme prišli do Galanty. Aha, oni nenápadne prepriahli – lokomotíva je na druhom konci. Do Trnavy sme sa dostali s 3,5 hodinovým meškaním. Pravda, presne z opačnej strany.
Hľadal som na internete, čo sa vlastne stalo. Dalo to fušku. Iba jedna nenápadná správička v denných udalostiach: V Rači sa stala tragická nehoda. Nie havária, ako zrážka auta s vlakom, ale nehoda. Tak sa to píše. Muselo tam byť veľa krvi, keď sme tak dlho stáli. Ktovie, kto to umýva... či hasiči, alebo kto. Nie je ľahké byť hasičom.
Deje sa to stále. Preto sa o tom mlčí. Len vlaky náhle meškajú, nie že minúty, ale nelogicky celé hodiny a cestujúci sa pýta: Čo tie železnice robia, za čo berú prachy?
Nedeje sa to tým v tých bavorákoch, ani majiteľom nezmyselne gigantických domov s prepychovými plotmi a s dogou za bránou. Tým nie.
Cestujúci sú vždy nesvoji a VEDIA, čo sa stalo. Preto nefrflú, sú ticho a pokorne čakajú, než sa vlak pohne. Hoci i naspäť.
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
stevooo
4. 10.októbra 2017 07:13
A má trápenie za sebou
3
boožinku, tá trať je na porazenie, sem tam výluka z dôvodu prác na trati, sem tam nehoda na trati, sem tam popadané gaštany.
5
@gorgor nehoda na trati zahŕňala aj rôzne suicidálne tendenice... a čo vieš, možno toto nebolo kvôli tomu, že maslo je drahé, nie často to býva preto, že maslo je drahé.
6
@lucinka7
Vždy za tým býva to maslo, ním to začína, aj keď sa to neskôr tvári ako manželská nevera či alkoholizmus.
Vždy za tým býva to maslo, ním to začína, aj keď sa to neskôr tvári ako manželská nevera či alkoholizmus.
8
10
@antifunebracka
Tu si šliapla vedľa. Ak budeš raz nešťastná, spomeň si na svoju vetu. Aj Iveta Bartošová skočila pod vlak, na jej hlúpe nešťastie doplatili všetci cestujúci vo vlaku.
Tu si šliapla vedľa. Ak budeš raz nešťastná, spomeň si na svoju vetu. Aj Iveta Bartošová skočila pod vlak, na jej hlúpe nešťastie doplatili všetci cestujúci vo vlaku.
11
No veď ona bola tiež jebnutá. Ja som bol tiež veľa x smutný, ale nikdy som sa preto nehádzal pod vlak. Lebo je rozdiel medzi depkou a egoizmom.
12
@antifunebracka
Takto: V tej poviedke som chcel naznačiť, že je u nás vysoké percento samovrážd, len sa to tají. Predpokladám, že väčšinou ide o gemblerov a notorických dlžníkov, ale je tam aj veľa takých ľudí, ktorých ožobračil súčasný režim o všetko a sú načisto nevinní. Pred rokom som aj ja takmer skončil na dlažbe. Ubezpečujem ťa, že som nemal žiadne dlhy a domácnosť (rodinu) som živil v relatívnom blahobyte (dovolenka každý rok a všetkého dostatok). Ale režim nabáda ženy žiť "naplno", čiže rozvádzať sa a naberať dlhy. Tak som po rokoch driny ostal bez majetku. Mnohí na mojom mieste skáču pod vlak. O tom je tá poviedka. Ale vidím, že nikomu to nezaplo ani na sekundu. Nuž doba prázdnych hláv.
Takto: V tej poviedke som chcel naznačiť, že je u nás vysoké percento samovrážd, len sa to tají. Predpokladám, že väčšinou ide o gemblerov a notorických dlžníkov, ale je tam aj veľa takých ľudí, ktorých ožobračil súčasný režim o všetko a sú načisto nevinní. Pred rokom som aj ja takmer skončil na dlažbe. Ubezpečujem ťa, že som nemal žiadne dlhy a domácnosť (rodinu) som živil v relatívnom blahobyte (dovolenka každý rok a všetkého dostatok). Ale režim nabáda ženy žiť "naplno", čiže rozvádzať sa a naberať dlhy. Tak som po rokoch driny ostal bez majetku. Mnohí na mojom mieste skáču pod vlak. O tom je tá poviedka. Ale vidím, že nikomu to nezaplo ani na sekundu. Nuž doba prázdnych hláv.
13
Aha, a to je podľa teba vtedy ospravedlniteľné, skočiť pod vlak a dojebať život nevinným ľuďom? Tak to je veľmi smutné, keď takto uvažuješ. Empatia 0 bodov.
Napíš svoj komentár