V roku milión po Kristovi sa už celkom zjavne dá dokázať nová forma rozmnožovania. Vzniklo akési tretie pohlavie ako u včiel a vyvinulo sa z mužskej línie. Dlhodobá potreba roznášať semeno po okolí viedla k tlaku na oddelenie pohlavia od samičej línie a viedla k tvorbe vajíčok aj u samcov. Po čase mali aj vajíčka aj spermie.
Muž – samec také vajíčko zniesol do machu alebo lístia, zanechal tam pachovú stopu zo špeciálnej žľazy a odišiel hľadať iné vajíčka od iných kolegov. Nosy sa mužom zväčšili na obrovské nozdry s chlpmi. Nimi vetrili vo vzduchu ako malými chobotmi. Mohli tak zachytiť vajíčko na diaľku, ale predovšetkým zistiť jeho kvalitu. Nad nájdeným vajíčkom potom vykonávali rituál. Buď ich vzrušovalo alebo nie. Podľa toho uvoľňovali spermie. Tento úkon však robili klasicky.
Z vajíčka sa potom o deväť mesiacov vyliahol nový človiečik. Bol to buď muž alebo žena. Inštinktívne hľadal niekoho, kto sa o neho postará. Zväčša sa ho ujala nejaká samička, iba výnimočne muž. Ak si mláďa našlo matku, vyrastalo pri nej a vštepovalo si civilizačné návyky. Dôležitý bol najmä nadrapovanizmus. „Však ja vám ukážem, až vyrastiem!“ – tak mláďa volalo po okolí z vyvýšeného miesta. Chystalo sa na kariernu dráhu životom.
Samičky by boli vyhynuli, lebo ich vlastnosť byť obdivovaná za každú cenu sa evolučne uberala do slepej uličky. Náhodou sa však mutačne objavila nová vlastnosť – ich potreba obklopovať sa čačkavými predmetmi a nepotrebným haraburdím viedla po miliónoch rokov konečne ku schopnosti technického myslenia. Už to neboli muži, kto vymýšľal nové nábytky, podlahové kúrenia či vírivé vane, ale ženy. Muži smerovali k vysedávaniu po krčmách, ale po záverečnej nemali kam ísť. Tu prišli na rad ženy. Predvádzali sa prepychovými domami či aspoň bytmi. Chodili nocou po ulici a pozývali potrundžených samčekov do svojich príbytkov. Za odmenu chceli od nich tak málo: Aby im nosili kvety a šepkali im do úška, ako ich milujú a obdivujú. Dobrý výkon muža vyvolal u nich orgazmus a žena mu dovolila prespať. Sex ako taký zanikol.
Ráno sa zase každý uberal svojou cestou. Deti do školy, ženy do práce a muži roznášať semeno. V škole sa deťúrence pripravovali na životnú dráhu. Dievčatá chodili do dielní pilníkovať a vŕtať, aby si v dospelosti vedeli postaviť vysnívané hniezdočko a chlapci sa učili frajerinkám, ako najviac zvýrazniť svoje ego. Až vo vyšších ročníkoch zvládali náročné umenie vo výslovnosti: „milujem ťa!, obdivujem ťa! túžim po tebe!“ a podobne. „Si úžasná!“ bolo už témou vysokoškolských skrípt.
Po milión rokoch chaotického vývoja a patovej situácie, keď po roku 2000 skutočne hrozilo vyhynutie ľudstva z titulu neplodnej spolupráce mužov a žien, sa konečne evolúcia pohla z miesta. Keď sa každému dostalo to, po čom túži, vzbĺkol nový oheň tvorby a skostnatené staré praktiky manželských zväzkov, hádok, rozvodov a nevier konečne evolučne pochoval čas. Ľudstvo sa zvonku nezmenilo, iba boli všetci spokojní.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár