Skúste sa zľaknúť psa, odhryzne vám nohu! Dokáže to aj taký ratlík, čoby nie. A že prečo?
Lebo strach nie je dobrá reakcia. Keby som sa vtedy zľakol toho vlčiaka, už som dnes naporciovaný ako kurča na hrášku. Obrovský, naježený, zaútočil na mňa pri dome ďaleko v poli. Nikde nikto na dva kilometre, iba ja a vlčiak.
„No poď, moja, poď,“ pozval som ho na výlet a on ponuku prijal. (Keby nie, tak kurča a hrášok.) Doviedol som ho až do vzdialenej dediny. Celý čas som s ním hovoril, keby nie, tak... V dedine som mu ubzikol vlakom. Nech si ho užije zas niekto druhý. (Áno, asi niekoho napadol a roztrhal. Niekoho, kto sa zľakol.)
Opačný prípad je, keď sami zúrite. Vytočila ma žena, tak aby som ju nevyfliaskal po riti, vybehol som radšej von, medzi paneláky. Fakt som si absolútne nikoho nevšímal! Žena a jej hlúpe reči plne zamestnali moju hlavu.
Ide oproti mne párik s pitt-bulom? To mi celkom ušlo. Zrazu som mal pitt-bula na krku. Áno, i keď nie zahryznutého, v poslednej chvíli si to rozmyslel. Ako vedel, že som nasraný?
Z otočky som mu päsťou chcel roztrieskať lebku. Ktovie prečo som si to rozmyslel. Až teraz (povážte, po akej dobe!) prišla reakcia majiteľa psa. Vraj to by mi neradil.
Čo ako? Čo by mi neradil? Díval som sa na toho hňupa a snažil sa preorientovať cieľ svojho hnevu. Veď to úbohé tupé zviera za nič nemôže, však?
Bolo zrejmé, že ani agresia nie je tá správna reakcia, ako prežiť konflikt. Takže moja rada znie: Buď apatický. Ak chceš prežiť, nebuď hrdina, ale ani nemaj strach. Nenechaj sa nikdy vyprovokovať a naveky mlč!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.