Keď to prišlo, malo to štyri nohy, zadok, chvost, vpredu miesto konskej hlavy kapotu auta. Ale živú. Funelo a smrdelo. Dve sedadlá asi meter nad zemou.
Nastúpil. Viac-menej pátral po tom, čo pil. Mohli mu dať niečo do vína. Alebo zjedol niečo pokazené, tie halušky!
„Je vám niečo?“ spýtalo sa auto.
„Je mi zle,“ odvetil. „Zdá sa mi, že sa veziem na koni.“
Auto sa začudovalo.
„Ale veď vy sa veziete na koni.“
Hmatal okolo seba. Skutočne sa tomu vzdúvali svaly.
„Vaše auto vyzerá ako kôň,“ povedal neexistujúcemu šoférovi.
„Kdeže, ja som kôň, čo vyzerá ako auto.“
Chvíľu bol ticho ten kôň.
„Vy asi niečo neviete.“
Potom sa Ivan dozvedel, že bola tretia svetová. Kedy? Keď bol v bare?
„Nie,“ smial sa kôň. „Už pred rokmi. To sa nám stáva, že klientom ožívajú spomienky.“
Ivan mal pocit, že ožívajú autá. A z plastových fliaš, čo ich je plný svet, sú teraz krysy.
„Naopak, svet je plný krýs. Vy ste nejaký pošuk, človeče. Čo ste pili?“
Ivan nič nepil, len víno ako vždy. Od toho to je? Ale čo vlastne?
„Je mi zle,“ povedal zase, ale teraz už vážne.
Vodič zastavil. Teda kôň. Ivan vystúpil a vyvracal sa do trávy. Kôň čakal.
„Aká tretia svetová?“
Nastúpil zase.
„Normálka. Človeče, vy ste ale dobre vymetený!“
Potom mu hovoril – ten kôň – že sa to zomlelo. Už pred rokmi. Rusko – Amerika. Dali si riadne do nosu. Použili sa aj kobaltové bomby. Svetielkovala aj tráva, stromy, hmyz. To, čo ostalo, je zmutované. A šialené.
„Občas sa nám stáva, že naši klienti, myslím ako ľudia, sa nevedia vymaniť zo spomienok. Myslia si, že je rok 2015 a nič sa nestalo. Ako vy,“ poskočil kôň a vyhodil blinker. „Tu bývate. Bude to za vrecko ovsu.“
Ivan vystúpil. Šmátral po kapsách, ovos nikde.
„Nechcete ísť radšej na pohárik ku mne?“
Kôň odmietol. Má nočnú, inokedy by šiel, teraz nemôže.
„Ja mám ovos hore, u seba. Počkáte?“
Keď stúpal do bytu, začalo mu svitať. Byt je príliš luxusné slovo. Všade prievan a rozstrieľané steny, vymlátené okná i dvere. Už si spomína, už si spomína! On predsa spáva tam pod schodmi. Ako to len je, že mu vypadol mozog? A ocitol sa v roku 2015?
Pod schodmi nahmatal starý suchý chlieb. Zobral, čo mal a zaniesol koňovi.
„A nič v zlom, kamo, trocha som prebral,“ zamával mu.
Kôň odpálil, no vari si nemyslel, že mu donesie ozajstný ovos!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár