„Tak, ako sa veci stali, nič som nevymazal. Máte odvahu to vidieť?“
„Jasne, že máme, my sme odvážne zvieratá.“
Bolo nás sedem, dve baby a päť chalanov, jediný Patrik bol ako-tak slušný človek. Ako-tak triezve zvieratko.
„Púšťam!“
Najprv výbuch rámusu a chaotické predmety a telá. Potom bolo poznať tváre a aj zaklínanie čarodejníc, či čo to bolo, mátožné pohyby a rehot bláznov. Všetko prehlušovala hudba.
„To asi tancujeme, nie?“
„Ty určite!“
Erika mala okno.
„Váľala si sa na každého, s tebou sa nedá vôbec tancovať.“
Erika bola hrdá aj na to málo, čo predviedla. Hlavne, že sa nevyzliekla.
„Haj, Sivý, to čo robíš?“
Sivý na zábere siahol do kabelky a vytiahol mobil.
„Však asi telefonujem.“
„Ale to nie je tvoj mobil. To je Romanin.“
Sivý zvedavo hľadel, čo vlastne robí.
„Ja o tom neviem,“ priznal sa.
Sledovali ho. Najprv dlho niečo hľadal v mobile. Potom to zrejme našiel, lebo už sa len díval. Luky mu nazrel cez plece, na to sa Sivý zľakol a mobil schoval. Odišiel zo záberu.
„Kde ho máš?“
Všetci zvedavo na Sivého.
„Ja neviem...“ buchol sa po vreckách. Bol zmätený a načisto zbledol. Zrejme sa fakt na nič nepamätal.
„Počkaj, však ju prezvoníme.“
Lenže Romanin mobil bol vypnutý.
„Ty si jej šlohol mobil! Kam si ho dal?“
Sivý zatĺkal. Mohol ho dať kamkoľvek, bol tu doma.
„A čo si tam vlastne hľadal?“
Otázka napodiv nešokovala Sivého, ale okradnutú Romanu.
„Nie, nechajme to,“ vpadla do vyšetrovania. „Ja si to s ním vybavím. Potom.“
Romana červenela, Sivý bol bledý. Čo tí dvaja spolu majú? Ani jeden nemá záujem, aby sa mobil našiel.
„Čo ste spolu robili?“ spýtal sa bezočivo Zolo.
Lenže oni spolu nemohli nič robiť, Romana je na sto pro zadaná s Mikim. A ten je pekne ďaleko.
„Nestaraj sa!“ prísne na neho Patrik. „To je ich vec.“
„Ho-hó!“ chcel to rozvŕtať Zolo, ale Sivý vyskočil a utiekol. Utiekol preč zo svojho bytu. Všetci pohľadom na Romanu, že čo tam takého mohla mať, ako v tom mobile.
„Nie, nič zvláštne.“
Keď bola ako tulipán a keď podozrenie bolo maximálne, povolila predsa, i keď nie celkom.
„Niečo intímne,“ priznala. „Ale nie s ním,“ ukázala na dvere, kde zmizol Sivý. „Ani s nikým,“ dodala.
Teda sama so sebou!
„Tak potom...“ dovtípil sa vyšetrujúci orgán Patrik. Dovtípil sa a šiel na záchod. My všetci jemu v pätách.
Tam chvíľu prehmatával to i ono, bolo tam v skutku bordela ako v skladišti a potom... mobil vyhrabal z koša na hygienické odpadky.
„Počkaj,“ Patrik ho majiteľke hneď nedal. „Trocha sa musí umyť. Liehom!“
Použili sme nevypitú vodku.
Romana ho zapla. Hneď na to ho zase vypla. Všetci sme sa zdvihli. Snáď sme si nemysleli, že nám to ukáže! Treba vypadnúť odtiaľto, preč od Sivého, nechceme toho úchyláka vidieť!
„Ale nie,“ zrazu Romana na nás. „Poďte, veď tam nič také nie je.“
A zapla nám ho. Ukázala svoje video. Ako sa na ňom predvádza v ružových nohavičkách a v krásnej podprsenke.
„Bolo to strašne drahé a chcela som to video poslať Mikimu, keď už je v tom Belfaste.“
Všetci sme ju pohladili očami, keď už nie inak.
„Rozhodne máš talent,“ pochválil som ju. „Nechceš sa dať na dráhu modelky?“
Nechcela.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
morningcoffe
12. 11.novembra 2016 08:25
Och, cakala som hlbsiu pointu, ale aj tak super
3
Nechal si nás v napätí až do konca. A napokon - nič. Pekne si si z nás čitateľov vystrelil!
Ale výchovný náboj musím uznať, silný.
Ale výchovný náboj musím uznať, silný.
Napíš svoj komentár