„Si sama, mačička moja milá?“ spýtal som sa jej.
„Mňau...“ prikývla a obtrela sa o mňa. Bola veľká ako ja.
„Kde máš červenú mašľu?“
Nemala ani mašľu. Bola celá nahá a oči veľké ako dve studničky.
Popíjali sme vodku, tam v tej drevenej putike. Bolo teplo ako v Afrike a ona mi vložila svoj biely chvost medzi nohy. Tak to začalo.
Zašli sme do takej kríkovej zóny. Mačky, ako je známe, pri tom hryzú a škriabu, jačia na celé sídlisko. Dobre ma doriadila, jej nežný kožuštek mi potom vysušil rany. A zas všetko stíchlo, len semafory odťukávali červenú.
V Dúbravke sa nocou túlajú mačky. Hľadajú kocúrov, bo láska je veľká.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Býval som tam...