Posadil si ju na kolená. Stmievalo sa a v parku číhali už len duchovia. Zašiel jej rukou medzi stehná a tam ju nechal. Ona ho objala a s trochou vášne si pritlačila čokoľvek z neho na svoju hruď. Taký malý bradavkový orgazmus.
„Nemusela si dať Paťovi tú fotku.“
Strhla sa. On o tom vie?
„O nič nejde, ja na neho seriem.“
Pobozkal ju. Tak veľmi sa mu páčilo slovo seriem!
„Ale prečo si mu ju teda dala?“
„Jééj, no a čo? Však aj tebe dám.“
Predstavil si, že ju bude mať doma. Tú jej fotku, kde má kraťasy a vidieť jej celé stehná a prsia v tesnom tričku. K tomu jej dlhé vlasy, úsmev, oči... Bude s ňou spávať, s tou fotkou.
„Ale prečo si ju dala jemu?“
„Lebo ju chcel, no a čo! Takých fotiek mám milión.“
„To ako každému rozdávaš fotky len tak?“
Už ho mala plné zuby.
„Buď rád, že rozdávam len fotky.“
Pozrela na neho a dorazila ho.
„Keby som chcela, tak... Môžem rozdávať aj všeličo iné a buď si istý, že každý ma... vieš čo. Ver mi, úplne každý chlap. Aj henten plešatý.“
Vybral jej ruku odtiaľ. Mal pocit strachu a hnusu. Nevedel, čo prevládne. Ak jej teraz povie, čo si myslí, tak je koniec. Ale čo si myslí? Sám nevie.
„To by si fakt urobila?“
Bola to otázka z pozície strach. Mal chuť povedať jej, že je kurva.
„Ale nie, ty môj miláčik!“ objala ho a zakryla vlasmi. Pocítil jej jazyk až hlboko vo svojom hrdle. Strašne sa chcela bozkávať. Ľudia by sa mali radšej bozkávať, než súložiť. On zas nabral odvahu a dal jej tam ruku. Teraz zozadu.
Vtom jej zazvonil mobil.
„To musím zobrať. Otec.“
„Kde si toľko?“ bolo počuť prísny hlas. „Mala si byť dávno doma.“
„Už bežím,“ povedala unudene.
„Tak si švihni! Zajtra máte predsa písomku z matiky, zabudla si? A triedna sa sťažovala na rodičovskom, že chodíš vyzývavo oblečená.“
„Ale, otec, ona závidí, kašli na ňu.“
„Čože? To ako myslíš?“
„Tak. Že mám väčšie prsia ako ona.“
Telefón zmĺkol. Chvíľu nevedel, čo povedať.
„To ako sa so mnou rozprávaš?“
Nasilu sa usmiala. Aby bolo vidieť, že na neho serie.
„Šak normálne. Prečo?“
„Nech si za päť minút doma!“
„Za päť sotva. Vieš, kde som? Ešte tak kilometer od domu.“
Telefón si s tým nevedel rady.
„Tak keď prídeš, budeš sa učiť. Hoci do polnoci!“
„Jasné,“ vypla. „C!“
Hodila mobil do trávy.
„Pozri, teraz zažne v kuchyni.“
A naozaj. Zažalo sa svetlo, kde mali kuchyňu.
„Ide do chladničky po pivo.“
Vrhla sa na svojho miláčika. Prsiami i všetkým.
„Teraz ma znásilni!“ vyzvala ho. „Znásilni ma, prosím!“
Práve rozmýšľal, či má naozaj väčšie prsia, ako ich triedna. Myslel si, že určite nie. V štrnástich má máloktorá také.
Liezla po ňom ako húsenica. Až do chvíle, než ju tam skutočne chytil. Hneď sa stiahla do seba a vyskočila.
„Bol si úžasný, ale ja už musím.“
Zdvihla mobil a ukázala mu chrbát. Vlasy jej viali v pouličnom osvetlení. Ani mu nedala ahoj. Zabudla.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár