V kúte izby sedí dievča bez nadeje, počúva hádky a znovu plače Rodičia sa jej rozviedli a vlastná sestra ju dokopala na zemi. Všetci obviňujú iba ju že ona zapríčinila ích stratu. Ona nezvláda toľko vecí preto zas nožík v ruke drží. Na rukách ma všade rany jazvy pripomínajú jej útrapy. Nožíkom ryje do nohy: ODPUSŤ MI BOŽE, JA NAPRAVÍM SVOJE HRIECHY.... V izbe je len krv a ona vychádza na ulicu von. Po jej nohách ešte krv tečie, jazvy ukazuje a nehambí sa za ne. Na sebe krátku sukňu má, tričko bez rukávov rada nosieva. Každý sa na ňu pozerá, no nik sa jej nič nespýta. Cez cestu prechádza a ten blázon si ju nevšíma. Ujsť stade nestíha, auto do nej nabúra. Ako zbabelec stade odchádza a jej sviečka zhasína. V kaluži svojej krvi opäť leží, len teraz umiera naveky. Ona umrieť nechcela, trpela ale žiť chcela. Rezala sa kvôli problémom. ale žiť chcela naveky vekov. Blog 2 0 0 0 0 Komentuj