Ach nie.
Vlastne, ach áno!
„Do kelu, do kelu“
Zrýchlil sa tep a zuby prestali drkotať. Naplno sa rozbehla fantázia pripravujúc všetky možné slová, pozdravy, hlášky, dokonca aj možnosti drobných nehôd, ktoré by ich mohli donútiť začať rozhovor. Už to, že ju má možnosť takto stretnúť, pár hodín po tom, ako sa rozhodol osloviť ju, bola pre neho neuveriteľná náhoda.
Prvýkrát sa videli v dve ľudí. Nič zvláštne. Pohľady sa im skrížili pri obzeraní spolužiakov.
Ale zapamätal si ju.
Potom v nočnom meste. Bola tma, no aj tak sa pri strete pohľadov usmiala a pozdravila. Dokázal sa z toho tešiť celý večer. A rozhodol sa prihovoriť jej.
Ale ako? Vedel, že chce, že musí, že to potrebuje, no to mu stále dosť nepomáhalo prekonať sa.
A teraz toto. Stačilo zastať, otočiť sa a čakať.
„Ahoj, tvoj úsmev včera mi náramne zlepšil večer. Mohol by som ho ešte niekedy vidieť, napríklad pri kofole?“
Nie, nie to je blbosť. Príliš trúfalé.
„Ahoj, mohol by som k tomu včerajšiemu úsmevu poznať aj meno? “
„Ahoj, teší ma...“
„Čauko, na geografiu?“
„Bré ráno,...“
Nezastavoval, len mierne spomalil. To čo mu podsúvala hlava bolo jedno horšie ako druhé a tušil, že ak sa stretnú, Musím prebije Nerob a on povie megablbosť, po ktorej budú musieť ísť tri poschodia mlčky.
„To fakt nič nevymyslíš?“ hrešil v duchu na hlavu. Už vkročil na druhé poschodie a tak zo svojho prvého, možného rozhovoru ukrojil veľkú väčšinu. Teraz bola posledná možnosť, lenže polka mozgu radšej nadávala tej druhej, ako by sa obe spolu pričinili vymysleniu duchaplných slov na úvod konverzácie. Tej sa už nebál, veď mu predsa nejako nahrá a kecať nemal problém, len prekonať bariéru a prihovoriť sa.
„Tak dnes zase nič.“ zamrmlal si tesne pred tretím, no vtedy ho Musím prinútilo obzrieť sa. Aspoň tak jej dať vedieť, že si ju všimol. A opäť stret pohľadov s úsmevom.
Na treťom sa už zamiešali medzi svoje skupinky a pobrali sa do sály. Bolo po príležitosti.
„Och ty blbec, och ty tupec, prečo si to musel zas takto zorať?“
Trochu rozladený pozrel naľavo a odtiaľ ho sledovala jedna známa tvár s tak známym úsmevom...
Ach
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár