Uuuuf! Strávil som veľmi zaujímavý a určite nie tak ľahko zabudnuteľný víkend, o ktorom som musel dlhšie premýšľať. Po dlhšom prehováraní som sa dal od kamaráta nahovoriť na návštevu Bratislavy. On tam pracuje a chcel sa zúčastniť pochodu ohľadom toho zleného. Zhodou okolností bol majáles a na ňom skupiny, ktoré som veľmi túžil vidieť, pretože leto vyzerá všelijako len nie festivalovo. Roboty, brigády, peňáze... No a tak sa spojilo príjemné s užitočným. Čo bolo čo ešte ani sám neviem. Lenže na piatok, kým on bude do večera makať som potreboval spoločnosť. Predsa len malomeštiak vo veľkomeste nie je práve to pravé orechové. Chcelo to spoločnosť, no a tú predsa najľahšie zohnať tu. Na B. Fórum ohľadom toho dokonca prekročilo 100 príspevkov, čo je síce pekné, ale výsledok za tým akosi zaostal.
To tá sviňa počasie! Cestou som z rýchliku sem-tam zazrel kvapku, ale vôbec to nevyzeralo zlé, až kým mi neprišla sms, že v hlavnom meste neprší, rovno leje. Paráda, lepšie sa to začať ani nemohlo. Na stanici som sa hneď mal stretnúť s novou tvárou, ktorú som ledva v jednom fotoalbume zahliadol a už z toho som bol dosť nervózny. Našťastie sa spoločníčka ukázala ako dobrá partia, s ktorou som pobehal nákupné stredisko, videl všetky góly na hokeji a tak úspešne vyčkal do príchodu ďalších. Teda ďalšej. Mračná sa trochu vyprázdnili, ale narobili priveľa spúšte na to, aby sa ukázalo ľudí viac a až priveľa na to, aby nezrušili piatkový program. Presne ten, kde vystupovali tí, ktorých som chcel vidieť.
Fiasko, až mi do plaču bolo. Našťastie som nebol sám a prechádzka s dvomi dobrými spoločníkmi to akosi vynahradila. Večer s kamošom to už bolo o pivku v malej krčmičke a o náhodnom, veľmi potešujúcom a zároveň ubíjajúcom stretnutí. Vždy rád počujem ten hlas. Pre mňa sa stal dokonalým. No taktiež po ňom vždy prichádza pád niekam dole do bahna, s ktorým má dážď len málo spoločné. Bál som sa trochu, že to poznačí aj zvyšné dni, ale našťastie sa tak nestalo.
V sobotu to bolo o pochode, HEXe a Jamaice, i keď len tej v blízkosti mesta. Môj prvý openair a veru to bola jazda. O tom hádam radšej inokedy, lebo isť hľadať kamaráta a prebrať sa na jeho budenie niekde na plote s pár litrami vína v ruksaku je dlhý príbeh.
Zrazu bola nedeľa obed – čas poberať sa domov, no ja som sa cez tú bezsennú noc rozhodol ostať a vidieť, a počuť, a hlavne zažiť tých, pre ktorých som sa vôbec rozhodol cestovať. Počkať do tej šiestej a úžiť si to.
A tak sa aj stalo a bolo to perfektné! Ani neviem, či hrali tak skvelo, ja som však vypol od všetkého. Prestal som premýšľať a jediné čo mi šlo hlavou boli texty piesní. Laski z Pary mi poskákal po ruksaku, inkasoval som pár lakťov od pogerov a konečne si poriadne zaspieval na barmanoch. Síce falošne, ale bolo mi to jedno. Prosto som si to chcel užiť naplno. A aj som si. Tak ako som si ešte žiaden koncert neužil.
Veľká vďaka Vám, čo ste so mnou absolvovali aspoň časť toho víkendu. Aj vďaka Vám bol niečím výnimočný. V nočnom rýchliku som dlho sledoval tmu za oknom a celé sa to snažil prežiť zas. Aspoň v tej hlavičke-makovičke, no nebolo to moc úspešné. Výnimočný asi môže byť ten zážitok asi len raz a to naživo...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár