Prestal rátať s koľkých fliaš sa už napil no aj bez toho vedel, že ich bolo dosť na to, aby ho o chvíľu dostali tam, kam potreboval. Do „nového“ roku. Až takto to nechcel, no veci nie sú vždy také aké si človek praje. Niekedy sa proste plán musí upraviť za pochodu. Tak, aby ste z danej chvíle vyťažili čo najviac. Teraz prišiel ten čas. A ak by šampanské a všetko ostatné čo už do seba nahádzal nestačilo ešte stále bola po ruke jedna vodka.
Krásna modrá obloha a slniečko. Spúšť na uliciach ešte pripomínala veľkolepú rozlúčku a ešte veľkolepejšie vítanie. Spálené kartóny, rozmlátené sklo a kde tu ešte aj možnosť obhliadky večerného menu. Treba predsa zanechať všetko zlé zo starého roka.
Prázdne ulice ale vyžarovali pokoj , kľud a pocit jedinečnosti poslednej ľudskej bytosti široko-ďaleko. Bolo by to príjemné keby sa necítil ako zver. Jasné, že po každom excese musí prísť aj chvíľa hanby a výčitiek nad vykonaným, ale teraz to boli akési iné pocity.
Nové.
Pocit hanby nie pred druhými, ale pred sebou samým. Nie pre vykonané činy ale pre tie premárnené možnosti. Zase mátali, zase sa ozývali, no teraz úplne inak. Asi začne veriť tým kecom, že s novým rokom prichádzajú nové začiatky. A reštart, ktorý stlačil večer by bol vynikajúcim začiatkom.
Vlak sa konečne pohol. Za oknom sa zjavoval svet, ktorý už poznal naspamäť. Mohol nechať zavreté oči a dívať sa naň len cez spomienky. Áno, to bude ten správny pohľad na celý doterajší svet, ktorým „cestoval“. Od minulosti už nič neočakávať, len vybrať to čo stojí za spomienku.
Nakoniec bol ten strašný večer úžasný. Pri spomínaní naň sa cítil dobre. Viac ako len dobre. A to očakával len bolesti brucha a hlavy.
Musel v duchu ďakovať. Ďakovať náhode, ktorá ho ten večer spojila s úžasnými ľuďmi. Ďakovať im za úžasný večer a ten najlepší pocit z priateľstva aký kedy mal. Ten večer sa z toho slova stal ozajstný pocit.
A musel ďakovať aj za stretnutie s ňou.
Pohľad do jej očí stál za všetky dni čakania.
Prianie šťastného nového roku ho splnilo len tým, že počul jej hlas.
A objatie bolo všetko čo potreboval pre začatie nového roku.
Stále bola pre neho úžasná, výnimočná, jediná... ale bola minulosť. Bola to ona, na čo myslel, ked sa pri odpočítavaní ocitol v dave sám. A s výbuchom prvých novoročných rakiet sa rozhodol, že všetko raz musí skončiť...
„Ďakujte Bohu za rodinu, kamarátov, zdravie a ak máte tak aj za životnú lásku. Na ostatnom nezáleži, to príde aj samé . A nech silvestrovská tyčka pošle všetko zlé zo starého roku na zamrznutu trávu aby sme nový rok začali zčista jasna.
Nasrať predsavazatiam , stačí byť normálny!
Štastný nový rok.“
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
takto sa učíš?
ale inak blog ..až na ten záver, tvoj vlastný by bol určite lepší
ale inak blog ..až na ten záver, tvoj vlastný by bol určite lepší
Napíš svoj komentár
» www.birdz.sk/webka/filinko/b...