Keď v duši hovie si ten pokoj známy
a srdce ľahko búši jak vtedy, v lone mamy
V hlave rozznieva sa skromná melódia,
a mravce si už na hostinu drevo pília

Keď slnko páli na naše hlavy
S jazykom vyplazeným dotýkaš sa každej trávy
Nakoniec skloníš ústa k jazeru
keď slnko sa chystá k večeru

A niet žiadnych starostí
tu móda sa nenosí
stačí mať len vôľu a úsmev malý
a cítiť, ako ťa vnútri túžba páli

Objímeš strom a on ruku podá ti
škovránok maličký ti pieseň zanôti
Ďaleko nemusíš, len nad mesto vyjdi si
tam, áno tam je svet tak úžasný

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár