Dotyčnú som spoznala pred 4 rokmi, keď som nastúpila na gympel. Je to totiž moja profesorka. Možno sa teraz všetci začnú čudovať, že idem písať o svojej profesorke, veď to je LEN profesorka. No pre mňa to ani zďaleka nie je LEN profesorka. Aj keď, ak mám pravdu povedať, som si nikdy nemyslela, že môže medzi žiakom a jeho profesorom vzniknúť taký vzťah, ako vznikol medzi nami. Táto osoba pre mňa znamená nesmierne veľa. Bola, je a verím, že aj bude vždy mojou oporou. Aj keď som ja sama netušila, že vie o mojich problémoch, stála pri mne a kryla mi chrbát. Až neskôr som si uvedomila, že o všetkom vie a že všetko, čo robila, robila, aby mi pomohla. Pomohla mi nesmierne asi v najťažšej situácii, akú môže dieťa zažiť, keď mi zomrela mama...Podala mi pomocnú ruku a vedela som, že sa mám na koho obrátiť. Táto osoba má svoju vlastnú rodinu, dve deti, veľa iných priateľov, ktorým neustále pomáha, prácu, pravidelne behá do Piešťan za rodinou a do Blavy so synom, má kopu svojich problémov, no asi neexistuje človek, ktorému by nepomohla. Aj napriek všetkým povinnostiam bola ochotná tráviť so mnou svoj voľný čas. Správa sa ku mne ako k dcére a aj keď mi moju mamu nič nenahradí, no táto osoba mi zmierňuje bolesť v srdci a je pre mňa ako druhá mama. Našli by ste nejakého profesora, ktorý trávi ešte aj prázdniny so svojou (už bývalou) žiačkou ? Učí ju šiť, variť, chodí s ňou na kúpalisko, do kina a na výlety?? Myslím, že nenašli...No ja som to šťastie mala!!! Tento človek stál vždy pri mne a dovolím si povedať, že mi zachránil život a dáva mi silu prehrýzať sa ním ďalej. Aj keď má len 5 minút času, vždy mi napíše mail, ktorý ma nakopne a posúva ďalej. Ako jediná vie úplne o všetkom, čo sa mi preháňa hlavou. Strachuje sa o mňa ako vlastný rodič, zaujíma sa o to, ako sa mám, čo som cez deň robila a či niečo nepotrebujem. „Rabuje“ kvôli mne šatník, sponzoruje ma učebnicami, darčekmi z dovolenky, plodmi záhrady a kopou iných vecí.
Nič z toho, čo pre mňa urobila a robí, nemusí robiť, veď som len jej bývala žiačka, no ona to napriek tomu robí. Myslím, že nikto iný by to nerobil...Tento človek je ochotný po celom dni strávenom v robote ísť peši domov niekoľko kilometrov len preto, aby ma vypočul, aby vypočul moje starosti a pochopil. Je schopný stráviť so mnou celú nedeľu a rozprávať sa so mnou. Všetky tieto veci pre mňa znamenajú nesmierne veľa a každá z nich ma hreje pri srdci. Už len to pomyslenie, že táto osoba existuje ma drží nad vodou a dáva silu do života. Každý deň strávený s ňou je slnečný, aj keď vonku leje. Je schopná nájsť vo všetkom to pozitívne a donúti ma usmiať sa aj vtedy, keď mi je najhoršie.
To, ako veľa pre mňa znamená táto osoba sa slovami vyjadriť nedá, no tento článok mal byť aspoň pokusom o to, aby sa aj iní ľudia dozvedeli, akí úžasní ľudia medzi nami existujú. Médiá píšu o všeličom, no o takýchto výnimočných ľuďoch nepíše nikto. Možno je to aj tým, že ich už veľa nie je. Človek, o ktorom som písala je človek s nesmierne dobrým srdcom. Asi lepšieho človeka ani nepoznám. Pomáha všetkým naokolo ako najlepšie vie a nič za to neočakáva. Je jeden z mála, ktorému ako vďaka stačí šťastie jej blízkych. Preto by som jej chcela aspoň takýmto spôsobom poďakovať, aj keď to ani zďaleka nie je dostatočná vďaka a aj keď možno nikdy tento článok neuvidí. Je to človek, ktorého si nesmierne vážim a nikdy ho nechcem stratiť! Dúfam, že bude vždy minimálne taká šťastná, ako tí, ktorým stále pomáha. Patrí jej jedno obrovské ĎAKUJEM!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár