Ale to čo som si prežil v nemocnici, stálo za to
Pred mesiacom ma začalo bolieť hrdlo, spuchli mi mandle. Začal som najprv kloktať, nepomohlo, bolelo to ako prasa.
Zašiel som k lekárovi, pozrel do hrdla asi 5 sekúnd a predpísal mi antibiotiká. Veď v pohode, nežral som ich tak tri roky, tak prečo nie, snáď zaberú. Podstivo som tlačil každých 8 hodín a po týždni back to work. Prešlo pol dňa hrdlo začalo bolieť, na druhý deň som bol v keli, ale šak že vydržím, veď piatok, cez víkend vyležím.
Vyležal som, ale nepomohlo, ešte v nedeľu podvečer som musel ísť na pohotovosť. Vraj zlé antibiotiká, miestny doktor mi predpísal iné. Veď v pohode, lekár, ktorý nepozná pacienta, čo mohol urobiť.
Vybral som celú krabičku antibiotík a po týždni som z práce musel utekať k môjmu lekárovi. Chudák, nebol tam, nominoval zástupcu. Ale vyzeral na kapacitu, pozrel do hrdla, tiež na 5 sekúnd a skonštatoval to čo je preboha.
Poslal ma na krčné, ORL , pozrela do hrdla, nechápala. Tak mi dala urobiť výter, a že na druhý deň mám prísť na odber krvi. Že dobre, oznámil som to zastupujúcej kapacite, ten sa na mňa vyvalil že ako to myslím že na krv až zajtra, veď to by výsledok bol vraj až o dva dni. Sčervenel a poveril sestričku, aby mi zobrala krv. Tak spustila mi pár mililitrov, ktoré som potom v skúmavkách musel sám odniesť do labáku o poschodie nižšie, kde sa ma opýtali že prečo si to nesiem sám.
Na druhý deň som sa dostavil po výsledky, zašil do labáku kde pre mňa osobne vytlačili papieriky s krvnými výsledkami, kde som to mal veru také svojské všelijaké, kadečo bolo mimo intervalu Ukázal som lekárovi, ten ma poslal s výsledkami do nemocnice na krčnú kliniku, lebo vraj má nejaké podozrenie ale nechcel nič povedať, tak to iba napísal po latinsky na poukaz.
Tam som si počkal, kým vybavili pani s troma deťmi z neďalekého okresu a vzala si ma mladá, pekná, študovaná (nedávno) lekárka. Povedala, že mandle idú von, lebo je tam komplikácia, vraj vážna, abscesy a tak, čo ja viem, nevyznám sa v tom. Vraj či mám veci so sebou, alebo sa pôjdem domov pobaliť. Vybral som si to druhé a keďže auto som nedávno rozbil, tak autobusom ako múmia, zbalil si veci a naspäť do špitálu.
Tam ma už čakali s otvorenou náručou, miesto bolo iba na detskej izbe, ale fpoho aspoň som bol sám. Dali mi infúzie, potom prišla sestra s vozíčkom a išli sme na operačku. Striekla mi niečo do pusy a potom mi tam pichla lokálne anaestheticum a ešte predtým som dostal aj niečo na ukľudnenie, lebo ja občas bývam nekľudný.
Akože dejú sa aj horšie veci, ale neprajem nikomu tú bolesť. Asi po 20 minútach akože nexcem byť naturalistický,ale pľutia krvi, som si v miske, ktorú som si sám pridržiaval, objavil konečne pravú krčnú mandľu. Nechápem, ako sa taká veľká záležitosť mohla vôjsť do môjho hrdla.
Aj operatérke sa uľavilo, ja som bol mimo, veľmi som si nič neuvedomoval iba bolesť aj napriek lokálke, a už ma viezli na vozíčku na izbu. A tak ďalej, nič sa extra nedialo, nemocničná klasika. Až podvečer, keď som precitol, som si uvedomil, že vybrala mi len jednu mandľu.
Večer nabehla na izbu so mnou všeetko prekonzultovať, a navrhla mi približné termíny kedy by som sa mohol dostaviť na výber druhej mandle, vraj stíham aj pred vianocami. Treba vraj vybrať aj druhú, lebo je v zlom stave, no. Som myslel, že ma stuhne. To nemohla vybrať obe naraz.
Celé 4 dni čo som tam bol a nemohol nič jesť iba občas vypiť nejaký čaj bez cukru, neskôr aj polievku bez cestovín prípadne nejakú zmrzlinu, som rozmýšľal, že čo budem robiť. Akože v pohode, veď prejdú dva tri týždne a nabehnem do práce, veď aj keď mi prachy trebárs na opravu auta alebo na živobytie treba, prežijem, keď mi dôjde ani nie polka výplaty. Ale potom ma napadlo že idú vianoce a mňa čaká výber druhej mandle, ďalšie tri týždne nepracovania. Na toto nikto nemyslel. Takže tohto roku z mojej strany ježiško bohatý nebude, presnejšie ježiško nebude. A pri štedrovečernom stole, keď ma prepustia domov na sviatky, si natriem oblátky s detskou výživou alebo s jogurtom, potom to vylížem a oblátku vyhodím. A pak sa prípadne vrátim do nemocnice, aby som dokončil liečbu počas novoročných dní. A potom už super, už nikdy nebudem mať angínu (ktorú som mimoxodom mal možno dokopy trikrát v živote). A v práci sa na mňa už teraz tešia, aj párkrát volali, že máme do konca roka ešte plány a tak thaže tak, no
Thaže fakt sa neescem sťažovať na nič, len ma to proste bolí, nemôžem poriadne do hlavy natlačiť, teším sa opäť do nemocnice, som nervózny, tak ma pochopte, že som to niekde musel napísať
Ďakujem za pozornosť, dovi, dobrú
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
andulili
22. 11.novembra 2007 21:51
pekné teda ja mám svoje mandle ale toto by som inak zažiť nechcela ale zdá sa to s tohto pohladu vtipné, aspon vtipne napísané
3
...mne tiez vyberali mandle a nebolo to nic prijemne,bola som na izbe s mniskou ako nic proti bohu,ale pocuvat 5 dni vkuse otcenas a zdravas-noo rozmyslala som ci nevstupim do radu sestier ...no a perla toho vsetkeho bola,ked na 2 den po zakroku prisla sanitarka s nejakym masom na stave a my sme mohli pit len caj ..tak som jej to mierne vysvetlila a ona citujem"jaaaj som si myslela ze vy ste ti usi-ti su vedla-sak ste mali povedat",no ale aspon som sa naucila zdravas a otcenas
4
ja by som ich tam asi povraždil tufam že o svojimi mandľami aj zdochnem
5
No, je mi to ľúto ale napr. ja som bez laptopu 3mesiace, živobytie je kurva skromné, ale žijem... Dá sa
Napíš svoj komentár