Sedí v dialke neba,
o zlatu branu opreté...

Na nohách drahé lodičky,
na rukách tažké knihy bezcennosti,
no vnutri prázdno hladných vlkov...

Vyprahnutý puštny prales v očiach,
nos zakrivený hákovým krížom...

Opatrná chodza do neznáma,
do raja,kvetnatých luk zlatýchg listov...


Do sladkej vášne neznámych koláčikov.
Už je to tu,prišlo to,
nebeská brána zmizla v roji divých včiel...

Oni su vítazi,porazení neexistuju,
anjeli už konečne vzlietli na zem..

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár