este ani DAZD neopadol, a na mna si chmurny anjel zasadol. Jeho kridla ma drzia v klietke, ako farba na skaredej omietke.. Moje vnutro sa pomaly rozpada, a ten blby dazd,predsa stale pada... Uhniezdil sa vo mne ten znamy vtak chmurnosti, ani on by neuhadol heslo mojej zadumcivosti. Moju mysel stale neopustil ten prekliaty anjelsky vtak, moja snaha sa vytraca,ako lacny cinsky mak... AJ ked stale s nim bojujem, mam pocit,ze sa len z dialky sledujem.... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj