upri svoj pohlad vpred,
žili ti navierajú, srdce búši
a v mysli len obrovský vred.
Vôkol teba tisíce nepriateľov,
hmýria sa ako doterný hmyz.
Vyhrážky a kopa prázdnych slov,
spod viečok kvapká hnis.
A ked krysi zostúpia na zjazvené telá,
začne hostina krvavá.
Žobrák či král sú si rovný,
žerie ich krysa špinavá.
Kým mäso hnije, supi drvia kosti,
mucha do rán kladie larvy
a netrápia ju maličkosti.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár