Samozrejme, ako každé dieťa , som riešila problémové situácie, typu: Môžem zostať ešte chvíľu vonku? všeade samé domáce úlohy, on je do nej, a nie do mňa... a tak dále a tak dále...
Čas strávený vonku sa z roka na rok predlžoval...a po oslave 15 narodenín a obdržaním občianskeho preukazu sme sa stali právoplatnými občanmi....až kým sme nezistili, že pred pánmi policajtmi je niekedy lepšie zatajiť pravú totožnosť.... každý chce vyskúšať všetko....a máme na to predsa právo....
Oslava osemnástky a náaslednej radosti z konzumácie alkoholu sa stala pamätným dňom.... aj kaď na ráno by bolo lepšie zabudnúť !
Všetko, čo som v živote prežila, malo zmysel, pretože inak by sa to nestalo.... Nikdy som si nepísala denník... myslela som si, že na niektoré veci je lepšie zabudnúť... no časom som si uvedomila, aké banálne veci som považovala za dôležité... Niedy by som si chcela premietnuť doteraz prežitý život.... viem, že by som sa zasmiala...možno aj plakala...chcela niečo zmeniť a na niečo úplne zabudnúť...ale myslím , že som sa naučila nestrácať čas premýšľaním nad problémom, ktorý nemôžem priamo ovplyvniť. Nechcem preniesť svoju dušu v čase, pretože sa snažím vnímať realitu...
Robert Frost povedal: , , Stál som pred dvoma cestami.Vybral som si tú, po ktorej kráčalo menej ľudí. A v tom spočíva rozdiel! , ,
... A o tom to je....už od detstva sa užíme a poznávame... aj keď mám rešpekt pred tým, čo ma čaká....Iam ready to go! ....... Napriek ťažkostiam kráčať ku hviezadm....
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
cerwik
13. 4.apríla 2009 17:57
a teraz k zavetu:
2
pri tomto blogu som si spomenula na krásne bezstarostné detstvo
Napíš svoj komentár