Môj život aj keď trvá len 21 rokov je dostatočne komplikovnaný a záhadný. Neviem či si to komplikujem sama alebo mi ho sťažujú okoložijúci, ale v podstate je to jedno.
Poznáte ten pocit kedy všetko ide ako po masle a zrazu BUM. Príde komplikácia. Prekážka ktorá sa zdoláva ťažko. Je potrebné spraviť isté opatrenia, naladiť sa na vlnu riešiteľnosti a ide sa do boja. Takto to chodí u mňa. So všetkou energiou a elánom sa pustim do riešenia. Výborne, misia splnená. Som na seba dostatočne pyšná až kým nepríde ďaľšie BUM a za ním nasledujú minimálne ešte tri a zrazu sa do toho zamotávam a neviem čo skôr a môj imaginárny stôl na riešenie prúserov, prešľapov, chýb a neviem čoho ešte všetkého sa v rýchlosti plní a ja som zrazu zavalená neodkladnými problémami a valí sa to na mňa z každej strany...
Termíny, práca, platenie účtov, vzťahy, stretnutia, cestovanie... je dôležité určiť si čo je pre mňa najdôležitejšie a čo chcem spraviť a dať do poriadku ako prvé. Teraz dám jednu neskutočne otrepanú vetu, ktorá má ale v sebe poriadny kus pravdy: Život je príliž krátky na to aby sme sa stále dokola zaoberali hlúposťami a riešili veci ktoré riešenie nemajú. Komplikujeme si to zbytočne sami? A ak áno prečo? ?
Pamatám si keď som bola decko, také ktoré nikto nepočúva. Počúvala som ako sa dospelí bavia o takýchto veciach a mňa tak mrzelo že nemám nič čo by som riešila, mala som bezstarostný život. Je naozaj pravda, že deti chcú byť čo najskôr dospelé a keď k tomu dojde tak by si priali byť zasa bezstarostnými deťmi?
Zrejme niektoré veci nemajú riešenie alebo aspoň nepoznám to správne. A čo je v tom prípade najlepšie? Vykašlať sa na to úplne, alebo skúšať rôzne možnosti? ? ?
Kedysi som to riešila inak. Keď sa vyskytol problém, odišla som. Zdrhla som zbabelo do Česka a keď prehrmelo, vrátila som sa. Ale čo teraz keď odísť nemôžem? Keď ma tu drží príliž veľa vecí? Budem musieť tomu čeliť?
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ja problemy bohuzial najcastejsie odkladam a potom sa tym trapim a nie a nie sa k nim vratit, iba ma to tazi, takze to asi nebude ta spravna cesta.
Inak...ja ked som bola dieta, tak nikdy som netuzila stat sa dospelou. Naopak co najcastejsie som si vravela, ze si to musim uzivat a hlavne uvedomovat, kym sa este da. A teraz by som zas znovu chcela byt dieta.