Bolo ich mnoho, viac ako dosť, spoznal som ich náhodne a mal som z nich radosť. Tá sa časom menila na nádherný teplý cit, ktorý mi zaplavoval srdce túžbou urobiť čosi bláznivé. Avšak dlhá je cesta bojovníka-sotva po pár prvých slovách sa všetko pokazilo. Odmietanie, stránenie sa výhovorky-to bolo na dennom poriadku, dlhé prenikanie do ich duše sa naveky zastavilo. Často to boli zlomené duše so srdcom na dlani, v ktorom bola hlboká rana, ktorú nebolo možné zahojiť. Moja ochota mi však bola osudnou. Srdce som zobral, nehou ho hojil, úsmevom lichtivými rečami som ho láskal, kým rana nezmizla. Avšak čo nasledovalo potom sa dalo očakávať-moja dobrota pochovala moje nádeje moja úprimnosť a hrejivé ruky sa mi stali vražedným nožom, ktorý preťal moje myšlienky. Odišli a už sa neobzreli. Ich srdcia boli celé a moje pod ťažkými ranami krvácalo neustále. Keď však bolo rán veľa povedal som DOSŤ. Jedinou oporou boli ony-vždy stáli pri mne držali ma usmievali sa vyzývali ma vpred. Srdce sa zahojí-rany ostali, spomienky sa uzamkli ale naveky sa budú občas vynárať aby mi moje správanie pripomenuli.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár