Oheň praskotal pod kotlíkom a v tábore sa už šírila vôňa polievky. Jemne som ju pomiešal, aby všetky moje chudobné ingrediencie prenikli jej obsahom.Celú svoju výzbroj som si zo seba zložil a vzorne som si ju poukladal blízko ohňa- ale nie príliš, aby moja nová uniforma neutrpela. Bol som na ňu náramne hrdý.Patronoška s klúbkom ležala na žakete a mušketu som mal v uloženú v kuželi so zbraňami iných kamarátov. Mal som iba 19 a iba prednedávnom som vyšiel z výcvikového tábora, ktorý sa nachádzal blízko Paríža. Vznikol tu novovytvorený 101. peší pluk, ktorý sa prevažne skladal z mužov vo veku od 17 do 30 rokov.Ja som bol tým čerstvejším. Práve sme sa nachádzali na prvom poľnom výcviku a prispôsobovali sme sa podmienkam prírody, ktorá, ako som neskôr zistil, bude naším trvalým spoločníkom. Armáda ma fascinovala, už ako chlapca. Pochádzali sme z chudobnejšej, ale známej šľachtickej rodiny. Otec bol tiež vojakom. Akadémiu skončil ako poručík. Mal veľmi sľubnú kariéru, vojaci si ho vážili, veliteľmi bol rešpektovaný a neskôr padol do oka istému plukovníkovi, ktorý si ho už predstavoval ako svojho pobočníka. Bohužiaľ otca zabili pri istej vojenskej akcii, pri ktorej dostal zásah z dela priamo do oblasti žalúdka a skonal. Plukovník ho nechal pochovať s najvyššími poctami.
Nastúpil som teda k vojsku tiež, aby som pokračoval v otcových šľapajách. Videl som mnoho mojich rovesníkov, najmä z našej dediny ako nastupujú k armáde a volajú na slávu cisárovi- Vive le Empereur !Odvody sa začali.Písal sa rok 1804.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár