Tak sedím na stanici a píšem. Tu a teraz.
Po roku, čo ťa poznám konštatujem jedno.
Ďakujem.
Bola si všeličím.
Rumom v Cole light môjho života,
tým, čo dodá chuť, opojným, uvoľňujúcim.
Pil som ťa nie často, ale priveľa na to,
aby som ostal čisto rozmýšľajúc nohami priklincovanými o zem.
A triezvie sa ťažko, aj napriek upozorneniam na pitie s rozumom.
Bola si Skalpelom.
V ruke neskúseného chirurga,
ktorý čistil ranu, odrezával odumreté tkanivo,
no zabudol zdvihnúť ruku, keď kýchal.
Zarezal príiš hlboko, a pri pokuse zašiť ranu
dúfal, že budeš aj niťou...
Aspoň nabral skúsenosti.
Bola si teleskopom,
cez ktorý som chcel sledovať hviezdy.
Ale v prílišnom zápale som ťa nasmeroval priamo na Slnko.
Cez deň.
Vypálený čierny fľak na sietnici práve nepomáha vidieť,
ale aspoň viem, že to netreba preháňať, keď nie je správny čas.
Bola si porezaným prstom klaviristu.
Vedel som, že to nebude, ako by mohlo.
Že pri každom stlačení klávesy to bude bolieť.
Ale ja somár som aj tak hral.
A prst sa nie a nie zahojiť.
Náplaste falošných nádejí chvíľami pomáhali,
no po časoch sa rana otvárala a zapaľovala,
krvácala ďalej.
Teraz je čas prestať hrať.
Teraz je čas vrátiť sa do spredročia.
Vtesnať naučené do života predtým.
Nechať Slnko vyjsť spoza striebrom lemovaných mračien.
A znova sa usimevať, stále, nie len s tebou.
A znova byť pozitívne naladený, a snažiť sa prenášať to na ľudí okolo.
Bola si všade.
V nevedomí, hneve, v prevažne nevážnej prevýchove, plevách, spievankách, prievane...
Zatváram krabicu so spomienkami, pocitmi.
Odkladám ťa na bezpečný regál v srdci.
Budeš stále všade, ale inak ako predtým.
Ďakujem.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
25. 9.sept. 2022 00:48
to bolo krasne! este ta boli?
Napíš svoj komentár