Želám si, aby si bol tu,
aby si počul môj plač,
cítil moju bolesť
a veril v to,že mi chýbaš.
Chcem byť navždy s tebou,
hľadieť Ti do očí,
nechcem mať oči zastreté hmlou,
chcem cítiť tvoju ruku na mojom pleci.
Možno si myslíš,
že dokážem bez teba byť,
ale je to len hlúpy klam,
otvor srdce a iba cíť.
Zavri oči a cíť ako mi chýbaš,
cíť, ako moje mašlienky odchádzajú
a klopú na tvoje dvere,
potichu k tebe kráčajú,
nič ich nezastaví v ich smere.
Sedím tu úplne sama,
spoločníkom mi je chlad,
aj keď vôkol sa valí láva
po chrbte mi behá mráz.
Nedokážem sa sústrediť,
trasú sa mi ruky,
keby sa dal čas vrátiť
a necítiť tie muky.
Prečo sa nemôžme držať naveky?
Prečo nie som večne v tvojom objatí?
Prečo sú naše životy ako preteky?
Prečo sa cítim ako v zakliatí?
Stačí jeden tvoj pohľad
a vidím lúku plnú kvetov
cítim, že chýba niečo snáď,
no nedá sa to popísať vetou.
Chýba mi tvoj letmý dotyk,
ktorý je hrejivý ako najteplejší lúč
len vyskúšaj sa ma dorknúť a pocíť,
že nemôžem bez teba vydržať už.
Prázdna je noc bez tieňa,
prázdna je obloha bez hviezd,
prázdny je človek bez mena,
prázdna je mapa bez miest.
Rovnako ako ja som prázdna,
keď som bez teba.
Nie, nehrám sa na blázna,
nie som len šialená,
som posadnutá túžbou poznania,
ako to bez teba zniesť.
Keď vidím tvoj chrbát
strácať sa v diali,
ostáva mi len mlčať,
srdce zomknuté v žiali.
Nádej však ostáva,
že ťa ešte uvidím,
ukáže len čas,
zo sna sa prebudím
nepočujúc žiadny hlas.
Ticho sa zakráda tmou.
Ako dlho kým víde slnko?
Ako dlho kým ma posadne diabol?
Ako dlho, kým budem opäť počuť
šepot tvojich slov?
Prečo mám zmiešané pocity?
Prečo potrebujem ťa?
Prečo práve, keď nie si tu
pokračuje na lásku hra?
Prečo som taká slabá?
Prečo nedokážem usmiať sa?
Prečo ťa moja myšlienka hľadá?
Prečo ľahko sa budím zo sna?
Nechápem svoje vnútro,
no predsa viem, čo mu chýba,
nazriem do duše útrob
aj keď viem, že to bude kríza.
Pravdu ťažko je vysloviť,
ale tisne sa ku perám
a nedá sa zastaviť,
len dve slová pre teba mám,
Aaaaaach....klobúčik skladám pred týmto dielom. Úžasné, skvele spracované, úple citovo zamerané...waw. A ešte tá hudba, pri ktorej som to čítala....jéééj..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.