Piece of my heart

 Vieš, ono to ani nie je o tom, žeby som sa z tvojej straty nedostala. Tak ako sme sa tu objavili, tak aj zmizneme. Náš prípad je ale iný. Iný v tom, že ty si zmizla akosi prirýchlo. Jasné, poplakala som si, ponadávala, denne som čelila otrasným myšlienkam kde asi si a čo je s tebou. Bolo to otrasné obdobie, no uvedomila som si, že ak sa k tomu budem stále vracať nikam sa nedostanem. Smrť tu vždy bola, je a aj bude. Je hnusná, smutná, emotívna, bolestivá, prekvapí ťa, a nič nevráti späť. Pomaly som sa zotavovala, čas ktorý sme zvykli tráviť spolu som vyplnila inými aktivitami, našla si dalšie kamarátky. Prispôsobila sa faktu, že tu nie si.

A vieš čo sa dnes stalo?

Prišlo mi upozornenie na fb. Máte spoločnú spomienku s nejakým užívateľom. 27.2.2016 takto pred rokom sme boli na jednom z našich výletov a bola tam naša fotka. Minulý rok bol o takomto čase ešte sneh, boli sme opekať, počúvali sme Kontrafakt a Kaliho, jedli sme mrkvu, pili čaj, užívali si voľno. Boli sme tam samé dve a báli sme sa, že nás nájde medved alebo, že zapálime celý les a budeme v správach. Ja som ti rozprávala o mojom úchylnom triednom a ty si mi, ako obvykle, nechcela veriť.

Za mesiace po tvojej smrti som si toho prežila viac ako za celý môj doterajší život. Bolo zvláštne vidieť ťa ležať v truhle takú, akú som ťa každý deň videla. Vidieť ťa a vedieť, že sa nepreberieš a uvedomiť si, že ťa vidím posledný raz. Mala si svoju oblúbenú košelu, ktorú si si kúpila so mnou. Dokonca si mala nalakované nechty mojim lakom. Vieš, v tej truhle a v ten deň som sa nelúčila len s tebou, ale aj s kúskom samej seba. Brala si so sebou všetky moje tajomstvá. Nikto ma nepoznal lepšie ako ty a teba nikto lepšia ako ja. Spájalo nás až príliš veľa.

Každý deň som sa zobúdzala do odporne krutej reality a musela som žiť. Pamätám si tie ľútostivé pohľady ľudí, ktorí sa na mňa pozerali a hovorili, že to bude dobre. Jebe vám? Mne zomrie najlepšia kamoška a vy mi hovoríte, že to bude dobré?!! Bola som úplne stratená.

Nakoniec som sa ale postavila na nohy. Musela som! Za peniaze, ktoré by sme minuli spolu ti občas kupujem kvety. Nosím ti ich na hrob a rozprávam ti všetko z môjho nového sveta bez teba.

Nikdy by som to nepovedala, ale vdaka tvojej smrti (toto znie hrozne) som si začala viac vážiť priatelstvá, ludí, život. Zistila, že život prináša milión sklamaní a bolestí, no rovnako aj milión radostí a krásnych chvíľ. Si mojou motiváciou a nádejou, že prekonám všetko čo si zaumienim. Prestala som sa báť smrti. A vieš čo?

Som pripravená žiť a zažiť všetko to, čo sme chceli spolu a ani tá hlúpa smrť, ktorá mi ťa zobrala nám neprekazí plány, pretože všade tam kde pôjdem, budeš stále so mnou!!!

 Skutočný príbeh

4 0 3 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu