„Mami? ! Kúpiš mi ten glóbus? “ pýta sa malý Adamko mamy. „A budeš sa s ním niekedy hrať? “ reaguje mama. „Sú k nemu aj postavičky ľudí! “ kričí Adamko a maminu otázku necháva nepovšimnutú. Znovu dosiahol svoje a mama kupuje ďalšiu hračku. Bol jedným z tých bohatých detí, ktoré všetko chcú a majú, ale za nič nie sú vďačné. S mnohými hračkami sa Adamko naozaj nehral, ale túto fascinujúcu hračku, ktorú nikto nemal si veľmi obľúbil. Hrával sa s pestrým glóbusom, kde všetky postavičky žili šťastne a spokojne. Doteraz ale nikto netušil, že hračky v noci ožívajú.....
Adamko bol zvedavé dieťa, tak ako všetky ostatné, a čoskoro si všetko všimol. Veľmi sa tomu potešil - veď to bolo ako naozaj. Do svojej role vládcu sveta sa dokonale vžil. Mal rád tie tvory, ktoré vždy veselo chodili po glóbuse. Počul ich smiech a plač, ich rozhovory a dokonca aj tichý tlkot srdca. Ľudia navštevovali školu aj prácu, boli inteligentní a svoje schopnosti stále rozvíjali. Na glóbuse pribúdalo stavieb, prístrojov, odpadkov, ...
Stále novšie a novšie veci pribúdali každý večer. Svoju moc nad malým svetom však Adamko pomaly strácal. Už vedel, že títo malí ľudia dokážu veľké veci, ale nevedel aké následky má ľudský rozum plný túžby po moci a majetku.
Čím boli ľudia múdrejší, tým boli ich srdcia horšie a nevšímavejšie k svojmu domovu - svojmu glóbusu. Ľudí zaujímalo len ich pohodlie a svoj rozum už nevedeli využívať na nič užitočné a pekné tak ako predtým.
Adamko sa neveriacky pozeral na svoj „nádherný“ glóbus. Videl ako sa z pestrej, zeleno – modrej gule stáva netvor akého videl v toľkých rozprávkach. Z gule sa dymilo, prášilo a ľuďom svietili oči zlobou. Vtedy sa Adamko rozplakal a na glóbuse nastali záplavy. Bolo to presne ako v televízii, ba ešte horšie. Ľudia plakali i umierali, ale svoj pokazený život sa nepokúšali napraviť. Potom na nich začal Adamko kričať a prosil ich, aby prestali byť takí zlí. Tentoraz sa na glóbuse rozpútala obrovská búrka, ale ľudia ostali aj napriek utrpeniu voči Adamkovi hluchí a slepí. Vtedy Adamko vo svojej detskej zlosti udrel do glóbusu, kde nastali silné zemetrasenia. Ľudia sa síce sťažovali, prosili a plakali, ale Adamkov hlas vo svojich srdciach nepočuli. Boli takí oslepení sebou, že premeškali svoju šancu zachrániť sa. Glóbus bol celý zničený.Ako všetky pokazené hračky skončil v smetnom koši.
Na druhý deň mal už Adamko nový glóbus, ale čoskoro zistil, že život na ňom nikdy existovať nebude. Len jeden glóbus dostal takú vzácnu šancu, ale jeho obyvatelia ju premrhali a nevážili si to, čo mali.
Aj my si musíme uvedomiť naše konanie a počúvať, čo nám hovorí naše srdce, pretože je možné, že skončíme tak, ako pokazené hračky v smetnom koši. Veď naša Zem je jediná, ktorá dostala a stále má šancu na život.
Rozprávka
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár