Prečo pridávať pekné fotky? Keď pridám fotku škaredú, nikomu konkurenciu robiť nebudem, nemám problém s tým, že sa so mnou niekto rozpráva iba kvôli kráse a keď ma niekto urazí, v duchu ma hreje presvedčenie, že to len tá fotka tak vyzerá.
Pokúsim sa vám to priblížiť.
Dievča má kamarátov. Ale nie sú to skutoční kamaráti, ale len taký ľudia, s ktorými trávi čas (nebudeme rozoberať, prečo).
A to dievča, povedzme, že nie je škaredé. A taktiež ani namyslené, čiže vyškrtávame možnosť, že nafotí 116 fotiek s našpúlenými perami a hodí ich na každú stránku, kde sa dá vytvoriť fotoalbum.
No to, že dievča nie je namyslené neznamená, že nikde nechce mať fotku. Buď ju chce preto, že to tak majú ostatní a ona nechce byť výnimka, alebo preto, že tam kolónka fotografia proste je a keď už niečo vypĺňa, tak vyplní všetko.
Čiže, dievča sa dostalo do situácie, keď si chce pridať fotku.
Čo urobí ako prvé? Premietne si v hlave fotky iných ľudí, ktoré sa jej páčili. A potom skúsi vytvoriť takú istú fotku, len so svojou tvárou.
A tak dievča fotí, opiera sa o stenu, cvak, leží na gauči, cvak, usmieva sa, cvak, pozerá do zeme, cvak, tvári sa normálne, cvak, občas spraví grimasu, cvak...
A zrazu má pred sebou niekoľko svojich fotiek. No keďže nie je namyslená, vidí svoje chyby. A tu sa nám príbeh rozdeľuje.
Verzia a)
Dievča vyberie fotku, kde sa snaží pôsobiť dobre. Zmieri sa s chybami na fotke a pridá ju na internet.
Pár ľudí jej napíše, iní ju vypnú, lebo to nie je ich typ. A príde čas, keď fotky uvidia kamaráti - spomínaní vyššie.
Samozrejme, fotka má chyby. Všetci dobre vedia, že dievča by bolo radšej, keby tam tie chyby neboli. Nevyzerá na fotke zle, ale...
Kamarátky zavrtia hlavou. To dievča sa snaží vyzerať dobre, či sa jej to podarilo z väčšej časti alebo len trocha, začnú ohovárať tie chyby. Možno iba preto, že sa snažilo vyzerať dobre, i keď sa nepodarilo.
Potom fotku uvidia iné dievčatá, dodajú pár štipľavých poznámok, sem tam výberovku tých najpikantnejších komentárov pošlú dievčaťu na email. A keďže ľudia sú svine (aspoň väčšina, ja rozhodne som), emaily sa kopia a kopia. Dievča veľa sebavedomia nemá, nakoniec uzná, že fotka je hrozná (i keď predtým bola ok) a stiahne ju. Plus nespomínam tie dni, kedy sa bude nad nadávkami trápiť.
Koniec verzie a.
Verzia b)
Ako si tak dievča prezerá svoje fotky, uvidí tie grimasy a začne sa smiať. Potom uzná, že tam vyzerá hrozne, do tej fotky sa nikto nezamiluje... ale pár ľudí sa zasmeje.
A z tej srandy fotku zavesí na internet.
Kamarátky sa v pokoji smejú, dievča im konkurenciu nerobí, je dokonca smiešne a spestrilo im deň.
Ľudia sa smejú tiež, nikto jej nenapíše, lebo je na tej fotke nie je žiadna supermodelka.
A pár ľudí s IQ pod 50 nepochopí srandu a začne posielať dievčaťu emaily, ako hrozne vyzerá. A dievča im pokojne odpovie, že o tom vie, a začne samú seba ohovárať, pričom vychvaľuje človeka s nízkym IQ. Toho to zaskočí a písať prestane.
A dievča sa smeje, ako sa jej tá hrozná fotka podarila.
Možno to nie je tak celkom vymyslené. Keď som si dala normálnu fotku, spolužiaci sa smiali, ako sa tam tvárim. Bolo to nepríjemné.
Keď som pridala grimasu, spolužiaci sa smiali ešte viac, ale mne to lichotilo. Bol to zámer.
Minule mi jeden dvanásťročný chlapec poslal poštou na azete správu "vyzeráš jak kozoro". Neviem, čo to malo znamenať, ale pobavilo ma to. Mala som chuť poslať mu správu s ďakovaním, ale potom som sa rozhodla, že by mi aj tak odpísal iba "si trápna" a to nikam nevedie.
Cítim sa skvelo. Mám fotku, keď ju pochvália, teším sa, keď sa jej vysmejú, teším sa... Žiadne starosti typu "To je fakt až také hrozné?"
A záver? (pointa článku ušla, to si nevšímajte, to sa mi občas stáva)
Lepšie je mať naschvál zlú fotku, lebo i na dokonalej fotke ľudia nájdu chyby.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.