Postupne sa stala zo mňa troska.... obyčajná nula... Kašlala som na školu a fľákala som sa s kadekým. Chýbal mi len otec. Ten zomrel, keď som mala 7 rokov... No a toto trápenie začalo práve vtedy.
Keď som mala 13 rokov, začala som piť, fajčiť, húliť a zapadla som do jednej nevyspelej partie. Vlastne boli ešte väčšie nuly ako ja. Domov som chodievala po polnoci opitá. Mame to bolo jedno. Starých rodičov som nemala a maminy súrodenci ani nevedeli, že existujem... Až jedného dňa keď som bola v našej partii, išiel okolo moc pekný chalan. Všimol si ma, a tomu som sa čudovala... Jedna jeho spolužiačka sa zhodou okolností stala mojou najlepšou kamarátkou. Ale o tom som nevedela. Volá sa Kamila. Bola mojou veľkou oporou a keďže bola jednotkárka, trochu ma potiahla a začali sme sa spolu učiť, opravila som si skoro všetky známky a do partie som už neprišla. Ale mama si ma stále nevšímala... Vždy keď som potrebovala pomoc alebo som mala nejakú otázku, povedala že nemá čas. To by môj ocko nikdy nepovedal...A navyše mama nebola na ockovom hrobe od mojich 10. narodenín... Ja za ním chodím každý deň. A vždy sa môžem vyplakať a vyrozprávať. Aj keď je to trocha schyzofrenické...
Tak bolo aj v osudný deň. Bola som na cintoríne, sedela som pri hrobe a plakala. Objavil sa ON. Ten chlapec, ktorý sa mi páčil keď šiel okolo. Moje oči sa rozjasnili a rýchlo som si utrela slzy a ostala som ostražito sedieť. Povedal AHOJ...a sadol si na vedľajší hrob. Prečítala som si na ňom meno ženy a hneď mi došlo, kto to je... Opatrne som sa spýtala, či to je jeho mama...Povedal ano a vraj sem chodieva každý deň, tak ako ja. Už pre mňa nič neexistovalo iba Majo, ocko a cintorín. Cintorín sa stal mojím najobľúbenejším miestom na Zemi. Postupne som sa s Majkom zoznamovala, až som ho poznala viac, ako vlastnu matku. Neskôr sa ma spýtal, či s ním nechcem chodiť. Súhlasila som. Od vtedy sme boli spolu asi 3 mesiace. Prišiel za mnou a povedal mi, že ma veľmi miluje, ale musí odísť za otcom do Nebrasky. O 2 hodiny mal odísť. Odišiel. Strašne moc som plakala. Samozrejme som utekala na cintorín, ale vzala som si nôž, papier a pero... Napísala som list, že chcem byť pochovaná pri ockovi a že za toto všetko môže moja mama, ale nech ju z ničoho neobvinuju a nech pozdravujú moju drahú Kamilku... Vzala som nôž a podrezala si tepny. Krvácam a dúfam, že ma teraz nikto nenájde. Z úst sa mi valí prúd krvi. Teraz môžem premýšľať, ale už nemôžem vrátiť čas. Zvoní mi telefón. Ešte mám silu ho vytiahnuť z vrecka. Je to Majko. Ale už nemôžem zdvihnúť, vlastne ani nechcem. Už nemôžem rozprávať. Cítim, že sa blíži definitívny koniec. Mobil mi vypadol z ruky, ešte stále zvoní... Nemám žiadnu silu ani otočiť hlavou... Ležím tu asi 10 minút a stále som nažive. Možno Boh chce aby som trpela. Ale ja už necítim vôbec nič. Pomaly sa mi zatvárajú oči. Dolieha na mňa únava. Nemyslím. Som prázdna. Nič nepočujem, nič nevidím. Už som asi mŕtva. Veď od 7. rokov som k tomu spela... Je to tu. som nadobro mŕtva... nedokázalo by ma oživiť už ani úprimné pohľadenie mojej mamy... už vidím ocka....
Vymyslený príbeh
Komentuj
8 komentov k blogu
1
gothicpoethic
17. 11.novembra 2008 09:47
možno som čudná, ale mňa to nedojalo. asi je to prílišnou kopou týchto príbehov, ktoré vo väčšine prípadov končia tragicky preto sa taký záver dá očakávať
2
suhlas s gothic poethic, je to strasne bežne a neprekvapujuce....napriek tomu by som nepovedala že je to mizerne..... pises celkom dobre.... sksuaj pisat dalej a dat do toho prirodzene veci ktore citis....raz ma nejaka tvoja poviedka možno hodi na kolena držim palce
4
tiez suhlasim s ghotic, dnes každý stále umiera až je to nudné. Ja som ani nevedela že to je poviedka až dokým baba nezačala zomierať, začalo to ako normálny blog a aj to tak posobí. Na poviedku by to potrebovalo niečo viac, skús veci ukazovať a nie len opisovať, to je základ. Drzim palce.
5
mna to moc nechytilo za srdce. zda sa mi to skor ako smutna autobiografia. vela info na kope. ale inak fajn
6
no to som pisala strasne davno asi 3 roky dozadu.. teraz mam na konte aj ine veci, mozno trochu veselsie...
8
mno a v dalsom blogu napise ze je to vsetko vymyslene s mamou, otcom, tym chalanom... take tu uz bolo... pravdu pisem uz len ja a asi 3 ludia
Napíš svoj komentár