Naozaj neviem ako by som svoju situáciu nazvala lepšie. Snáď je to takto aspoň kus pochopiteľné..
A prečo vlastne?
Chodím so spolužiakom..úžasný chlapec. Vidno ako veľmi ma má rád. Ja som k nemu značne odmeraná,ale len v škole. Nemám chuť muckať sa s ním pred zvyškom triedy. Keď sme osamote je to iné...ale city by som mala prejavovať kdekoľvek nie? Alebo..sú to vôbec city? S týmto chlapcom si nerozumiem až tak akoby som chcela...cítim sa ako iná osoba. Strohá,unudená a viac menej akoby stará... Ale jeden pohľad na neho..ako mi toto všetko zlé toleruje. Až ma to desí... mala by som byť vďačná za to,že ma má niekto tak veľmi rád.
Na druhej strane je tu bývalý... ten sa mi ozval po x mesiacoch v deň,keď mi terajší poslal na nástenku jednu pesničku. Obaja sme zadaní,ale "nevieme" o tom... Je to hodne dlhá doba čo sme spolu (ne) boli.
A čo ma trápi dnes? Celý večer som sa cítila vo svojej koži. Akoby sa objavila tá stará známa slečna. Chýbala mi. Kto zapríčinil jej znovuzrodenie?
Tiež spolužiak..kamarát a niečo ako láska v jednom. Celý večer sme sa bili,počúvali hudbu,spievali,tancovali,pozorovali sme hviezdy - našli sme spolu jedno veľké srdce,hľadali veľký a malý voz,nosil ma na chrbte,bežali sme cez pol dediny pričom som si skoro rozbila mobil.. proste blbli sme. Bolo mi úžasne...
@purenarcissism už som sa bála,že som jediná :/ ..ja už naozaj neviem čo mám robiť chodím s chlapcom,ktorý ma zrejme ľúbi,ale ja jeho nie... v podstate klamem a ešte ho aj trápim. Ja neviem je mi zo seba zle
aj ja som to istú dobu robila...vydržala som to len pár mesiacov....a už to nerobím, povedala som si, že každému len ubližujem, lebo moje srdce nevie milovať, lebo láska nie je mať niekoľko ľudí rada naraz a teda čakám, kým sa uvedomím .... samota je verný priateľ, i keď sa zaľúbeniu nevyhnem...ale zvyčajne mlčím
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.